BRATISLAVA (SME - mn) - Očakávaný pokles dynamiky rastu súkromnej spotreby a tvorby hrubého a fixného kapitálu by sa v tomto roku mal podpísať pod spomalenie rastu reálneho hrubého domáceho produktu SR na 3,8 %. Vyplýva to z prognózy vývoja ekonomiky SR, ktorú vypracoval Ústav slovenskej a svetovej ekonomiky SAV. Pri predpokladanej reštriktívnej menovej politike Národnej banky Slovenska (deklarovanej v menovom programe na tento rok) a rozsiahlym dereguláciám administratívne upravených cien možno podľa analýzy očakávať v roku 1999 mieru inflácie na úrovni 9,2 %. Prognóza SAV počíta s viacerými základnými scenármi vývoja ekonomiky, ktoré vychádzajú z predpokladaného zvýšenia dolnej sadzby dane z pridanej hodnoty zo 6 na 10 %, zo zavedenia 5-percentnej dovoznej prirážky alebo zo zmeny súčasnej menovej politiky centrálnej banky na mierne expanzívnu.

Zvýšenie dolnej sadzby DPH na 10 % by podľa prognózy SAV malo okrem zvýšených príjmov štátneho rozpočtu vo výške 8,9 mld Sk priniesť ďalšie príjmy súvisiace s rastom cien vo výške 1,1 mld Sk. Pri predpokladanom zachovaní výšky očakávaného fiškálneho deficitu (15 mld Sk) by tieto dodatočné príjmy mali prispieť k ďalšiemu rastu reálneho HDP o pol percentuálneho bodu na 4,3 %.

Scenár vývoja slovenskej ekonomiky po očakávanom zavedení dovoznej prirážky vo výške 5 % s účinnosťou od 2. štvrťroka tohto roku predpokladá rast nominálnych miezd na úrovni inflácie, v dôsledku čoho by nedošlo k obmedzeniu bežnej osobnej spotreby. Vyššie príjmy štátneho rozpočtu by podporili nárast verejných výdavkov, čo by mohlo v konečnom dôsledku vyústiť do krátkodobého rastu HDP. Nezodpovedanou otázkou však ostáva stav domácej ekonomiky po uplynutí pôsobenia dovoznej prirážky, ktorá vytvára časový priestor pre zvýšenie konkurencieschopnosti slovenských podnikov. "Mnohým slovenským podnikom sa prechod k vyššej konkurencieschopnosti zatiaľ vo významnejšej miere nepodaril a preto je najpravdepodobnejšie predpokladať podobne nízku intenzitu zmeny konkurencieschopnosti i v budúcnosti", konštatuje analýza.

Prípadné mierne uvoľnenie menovej politiky centrálnej banky a rast peňažného agregátu M2 o 16,8 % by podľa prognózy SAV malo pri očakávanom raste nominálneho HDP o 12,7 % prispieť k rastu HDP o 1,4 percentuálneho bodu. Jeho rast by však bol sprevádzaný i zvýšením miery inflácie o 0,8 percentuálneho bodu a zvýšením zamestnanosti o 16 tisíc osôb. Vo vzťahu k štátnemu rozpočtu by sa takýto vývoj mal prejaviť rastom príjmov o 7 mld Sk. Mierne expanzívna menová politika povedie podľa SAV k poklesu úrokových sadzieb z novoposkytnutých úverov približne o štvrtinu, čo by spôsobilo zníženie výdavkov štátneho rozpočtu na správu štátneho dlhu o 2 až 3 mld Sk. "Tým by prechod na mierne expanzívnu menovú politiku mohol štátnemu rozpočtu priniesť prínos plne porovnateľný s nárastom dane z pridanej hodnoty alebo znovuzavedením dovoznej prirážky," zdôrazňuje na záver analýza SAV.

(Pozri Prognózu vývoja slovenskej ekonomiky na rok 1999 na 2. strane)