BONN (PRE SME - RUDOLF STRÖBINGER) - "Je to prvýkrát od konca druhej svetovej vojny, čo sa nemeckí vojaci zúčastňujú na vojnových operáciách," uviedol vo svojom prejave k občanom Spolkovej republiky Nemecko kancelár Gerhard Schröder. Nevylúčil, že si nasadenie spolkovej armády vyžiada aj životy nemeckých vojakov. Zaujímavú poznámku vyslovil minister zahraničných vecí Joschka Fischer: "Keby v roku 1938 a 1939 postupovali demokratické krajiny rovnako proti hitlerovskému Nemecku ako v súčasnosti NATO proti Miloševičovi, potom by neprišlo k napadnutiu a porobe Československa."

Spolkový minister obrany Rudolf Scharping vo štvrtok so všetkou rozhodnosťou dementoval správu z Belehradu a Moskvy, že pri leteckom útoku zostrelili nemecké vojenské lietadlo. "Všetky štyri lietadlá typu Tornado, ktoré boli súčasťou prvej vlny leteckého útoku, sa bezpečne vrátili na základňu v severnom Taliansku," uviedol Scharping. Podľa pozorovateľov sa nestalo náhodou, že údajne zostreleným lietadlom malo byť práve nemecké lietadlo. Malo to posilniť protinemeckú náladu a uviesť terajšiu akciu NATO do súvislosti s nacistickým útokom proti Juhoslávii v roku 1940.

Podporu rozhodnutiu NATO vyjadrili v Bonne predstavitelia všetkých demokratických stán v Spolkovom sneme. Aj strana Zelených podľa hovorkyne Beckovej súhlasí s rozhodnutím NATO, pretože má zaistiť mier v Kosove. Zahraničnopolitický hovorca poslaneckej frakcie kresťanských demokratov Karl Lamers však odmietol účasť spolkovej armády v prípadnom pozemnom zásahu proti Juhoslávii. Asi 3000 vojakov spolkovej armády je umiestnených v Macedónsku a má za úlohu zabezpečovať tyl jednotiek NATO, keby museli zasiahnuť pozemnými silami v Juhoslávii. Jedine postkomunisti zo Strany demokratického socializmu (PDS) vývoj ostro kritizujú s tým, že rozhodnutie o účasti vojakov spolkovej armády na bojových akciách na Balkáne je v rozpore s nemeckou ústavou.

Nemecká tlač vo štvrtok, pokiaľ stihla vo svojich vydaniach ešte zaznamenať bojové akcie proti Juhoslávii, jednoznačne v komentároch zdôrazňovala, že NATO muselo na tento krok pristúpiť nielen preto, aby si zachovalo tvár, ale tiež, aby sa skončilo porušovanie ľudských práv režimom prezidenta Miloševiča. Süddeutsche Zeitung i Berliner Zeitung však upozorňujú na to, že rozhodnutie NATO zasiahnuť vojensky v Juhoslávii nie je celkom v súlade s Chartou OSN, i keď sa uskutočnilo v záujme zachovania mieru.