Bežným Američanom nemožno zazlievať, že do predvčerajška väčšina z nich nemala ani len tušenia, kde Kosovo leží. Po predvčerajšej noci, keď sa začala prvá vlna leteckých útokov NATO vrátane po prvý raz použitých tajomných bombardérov B-2, to už väčšina vie. Správy o útoku sa stali prvou a hlavnou témou všetkých amerických médií, v prvom rade, pravdaže, televíznych staníc. A po dlhom čase zmizla z obrazoviek tvár Moniky Lewinskej a vystriedala ju iba tvár ustarosteného prezidenta Billa Clintona. Lebo na ňom ako na hlavnom veliteľovi amerických ozbrojených síl viselo najťažšie bremeno rozhodnutia. "Myslím si, že ak aj Američania mnohé o mne nevedia, tak jedno vedia určite. Vedia, ako nemám rád použitie vojenskej sily a robím všetko preto, aby som použitiu sily zabránil. Ale ak to musím urobiť, a to je časť mojej činnosti, potom to urobím," povedal prezident v predvečer útoku v prejave pred zástupcami Americkej federácie štátnych okrskových a municipálnych zamestnancov. Jeho "vojnový" prejav trvajúci vyše hodiny prenášali všetky televízne stanice.
Bill Clinton, či chcel, alebo nechcel, musel takouto formou predstúpiť pred milióny Američanov a urobiť z Kosova, "The Case", teda prípad. Musel radovým občanom jedinej súčasnej superveľmoci vysvetliť, prečo musí ísť Amerika znovu do Juhoslávie. Musel oprášiť nie takú dávnu históriu Bosny, kde mali etnické čistky za následok takmer štvrť milióna obetí. Clinton nekritizoval spojencov NATO, ktorí vtedy impotentne diskutovali o tom, čo urobiť s diktátorom Miloševičom, až napokon museli prísť do Bosny vojská NATO vedené americkou vojenskou silou. V Bosne je odvtedy pokoj. Ale nepoučiteľný Miloševič si po čase znovu našiel "štrbinku" a vrátil sa k svojej zvrátenej koncepcii Veľkého Srbska za cenu nového vraždenia, tentoraz kosovských Albáncov. Na rozdiel od prípadu Bosna, našťastie, už nezaváhal ani taký spojenec, akým je Francúzsko a ani celkom čerství spojenci, akými sú Poliaci, Maďari a Česi. "Ak by sme nezasiahli teraz, mohol by si to Miloševič vysvetľovať tak, že dostal licenciu na nové zabíjanie." A tak má juhoslovanský prezident teraz možnosť vidieť, že Amerika je tu, je stále v Európe, na kontinente, ktorý už dva razy v tomto storočí zatiahol do vojny celý svet. "Keby bola Európa počúvala Winstona Churchilla pred začiatkom druhej svetovej vojny, Hitler by nebol získal tú silu, akú sa mu získať podarilo. Keby boli počúvali Churchilla, milióny ľudí mohli žiť a medzi nimi aj tisíce Američanov," dodal Bill Clinton. A aby sa niečo podobné už nezopakovalo, preto je Amerika teraz v Juhoslávii.
MICHAL HAVRAN
