Od chvíle, keď Slovenská republika ešte mala prezidenta, uplynul už celý rok. Vyplnili ho nielen neúspešné pokusy zvoliť hlavu štátu, ale aj nevydarené próby rozpútať verejnú diskusiu, akým kritériám by mal vyhovieť prvý občan štátu. Fakt, že sa nenašlo veľa ľudí, ktorí by boli ochotní zapojiť sa do tejto debaty, je vcelku pochopiteľný. Aj keby totiž diskusia dospela k hlbokomyseľnému poznaniu, aký má byť slovenský prezident, prakticky by to nemalo ani najmenší vplyv na to, kto bude na prezidenta kandidovať. Na to, aby sa ukázalo, aké márne sú akademické úvahy o "kvalifikačných" predpokladoch hlavy štátu, stačil jediný prostý fakt: o najvyšší úrad v štáte sa hodlá uchádzať aj Ján Slota.
Nech už by boli požiadavky na prezidenta akokoľvek mierne, je zjavné, že predseda SNS nevyhovie ani najmenej náročnému ideálu. Skôr sa dá povedať, že pán Slota hodlá kandidovať, aj keď ho pre najvyššiu ústavnú funkciu v štáte mnohé diskvalifikuje. Požiadavka, aby uchádzač nebol trestaný, aby rešpektoval ústavu a ctil si zákony, nie je nijako prehnaná, lebo prvý občan v štáte by nemal príliš zaostávať za miliónmi svojich spoluobčanov, pre ktorých je to samozrejmosť. Navyše treba vziať do úvahy, že podľa našej ústavy "prezidenta možno stíhať len za vlastizradu". Z toho dôvodu by sa mal na tento post dostať iba človek, ktorý svojím predchádzajúcim životom dokázal, že porušovanie zákonov, pošliapávanie ústavy a pohŕdanie demokratickými zásadami nie sú sklony, ktoré sú mu vlastné. Ján Slota však doteraz dokázal iba pravý opak.
"V PODNAPILOM STAVE
PO HÁDKE"
Parlamentný výbor pre obranu a bezpečnosť v máji 1995 schválil zriadenie osobitnej komisie, ktorá sa mala zaoberať potieraním kriminality. Skutočnosť, že za jej predsedu zvolili pána Slotu, veľmi neobvykle komentoval poslanec Ján Čarnogurský: "Je kuriozitou, že predsedom komisie proti kriminalite sa stal práve Ján Slota, ktorý bol v minulosti súdne stíhaný pre kriminálne delikty. Trestný register má síce už zahladený pre uplynutie času, ale to nemení nič na veci, že bol trestne stíhaný pre kriminálnu činnosť." Predseda SNS sa vtedy prudko ohradil proti slovám predsedu KDH. Povedal, že odmieta tvrdenia "tohto indivídua, ktoré nemožno ani nazvať človekom, lebo ho považujem za úplnú ľudskú ruinu", ale na otázky novinárov, ako je to s jeho kriminálnou minulosťou, odpovedať musel.
Vtedy tvrdil, že bol v roku 1970, teda ako 17-ročný, súdne stíhaný - vraj "za pokus o ilegálny prechod hraníc, podobne ako pán Budaj". A ešte sa čudoval, že o tom niekto vôbec hovorí. "Myslím si, že teraz je to hrdinstvo, keď som chcel opustiť komunistické jarmo," povedal Slota. Detaily toho, ako sa mohlo stať, že napriek jeho pokusu zbaviť sa "komunistického jarma" emigráciou, mohol skončiť vysokú školu a stať sa inžinierom, už nijako bližšie nevysvetľoval. Ján Slota potom priznal ešte jeden konflikt so zákonom. Redaktorovi ČTK tvrdil, že "na istom zhromaždení urobil jednému Maďarovi monokel, čo náčelník polície, vzhľadom na príbuzenstvo k obeti, kvalifikoval ako ťažké ublížnie na zdraví". Slotova verzia vlastnej minulosti však má zásadné nedostatky. Nehovorí totiž nič o tom, o čom hovoria dochované trestné listy.
Prvý z nich uvádza, že v marci 1979 Ján Slota "v podnapilom stave po hádke a nedorozumení s Ladislavom Buchtom udrel tohto 2-krát päsťou do tváre, a tak mu spôsobil pohmoždenie tváre a krvné podliatiny v oblasti ľavého oka". Slota bol vtedy odsúdený na nápravné opatrenie - deväť mesiacov mu zrážali 15 percent zo mzdy. Druhý trestný list konštatuje, že v roku 1984 bol odsúdený druhý raz. Za to, že ako "vedúci pri búracích prácach" dal svojim podriadeným pokyn, po splnení ktorého vypukol požiar. Nebol síce veľký, ale stačil na nápravné opatrenie, ktorým boli opäť zrážky zo mzdy. Inými slovami, Ján Čarnogurský hovoril pravdu - Slota má trestný register zahladený, ale to nič nemení na skutočnosti, že bol trestne stíhaný za kriminálnu činnosť. Tým sa však prehliadka Slotových diskvalifikácií pre najvyšší úrad iba začína.
"KRESLO PREDSA PATRÍ STRANE"
Predseda SNS ako poslanec Národnej rady SR zložil sľub, že bude "dodržiavať ústavu a ostatné zákony a pracovať tak, aby sa uvádzali do života". Ako šéf koaličnej strany sa pričinil o to, že bývalá vládna garnitúra v desiatkach prípadov hrubým spôsobom porušila ústavu. V žiadnom prípade nešlo len o konanie bona fide, teda v dobrej viere, že jej činy zodpovedajú platnému právnemu poriadku. Ján Slota totiž nerešpektoval základný zákon štátu ani vtedy, keď na jeho porušovanie upozornil Ústavný súd SR.
Na začiatku roku 1997 SNS rozhodla, že na uvoľnený mandát poslanca nastúpi Ladislav Hruška, hoci podľa volebného zákona mal na to právo ten kandidát, ktorý vo voľbách získal viac ako 10 percent preferenčných hlasov. Túto podmienku - s vyše dvanástimi percentami preferencií - splnil Emil Spišák. SNS napriek tomu poslala do parlamentu pána Hrušku. Emil Spišák, ktorého práva boli pošliapané, sa obrátil na Ústavný súd. Ten takmer po roku vydal nález, v ktorom konštatoval, čo bolo očividné - že SNS a parlament porušili ústavné práva občana Spišáka, ktorý "má právny nárok na poslanecký mandát". Ján Slota, podobne ako jeho kolegovia, rozhodnutie kompetentného orgánu ochrany ústavnosti nerešpektoval. Na schôdzi parlamentu vyhlásil, že zákon je na Spišákovej strane iba formálne a že Hruška zostane sedieť v parlamente, lebo "poslanecké kreslo predsa patrí strane - to je jasné, nie?". Skutočnosť, že jeho strana i on osobne znevážili ústavu, predseda SNS vôbec neskrýval. V rozhovore pre Rádio Twist vyhlásil, že ju síce porušil, ale že je to v poriadku. "Veď keby sa v osemdesiatom deviatom neporušila ústava, tak komunistický režim tiež nepadne," tvrdil Slota. Je zrejmé, že ide o politika, ktorý si neuveriteľne ľahko vie "zdôvodniť", prečo musí spľundrovať právny poriadok. Ak nebol schopný splniť svoj sľub, že bude dodržiavať ústavu a ostatné zákony ako poslanec, potom s pravdepodobnosťou blízkou istote možno povedať, že by nebol schopný splniť ani sľub prezidenta, že bude "zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony". O tom, aký spoločensky nebezpečný je ústavný činiteľ, ktorý nemá v úcte právo a zákon, občania tejto krajiny už niečo vedia.
"LEN MALÝ DVOR A DLHÝ BIČ"
Hlava štátu po svojom zvolení sľubuje, že bude "dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike". Celá doterajšia kariéra pána Slotu dokazuje, že to, čo je v prezidentskom sľube obsiahnuté ako konjunkcia, teda ako spojenie rovnako správnych častí, je pre neho alternatíva - spojenie navzájom sa vylučujúcich viet. Hlava štátu má dbať o blaho národa, menšín i etnických skupín - o blaho všetkých troch spomenutých entít. Sľub predpokladá, že je to niečo, k čomu môžu a majú dôjsť spoločne - úlohou prezidenta je dbať, aby sa tak naozaj stalo. Predseda SNS je však politik, ktorý už dlhé roky predvádza, že o blaho slovenského národa "dbá" predovšetkým útokmi na menšiny a etnické skupiny! Politická činnosť Jána Slotu je v príkrom rozpore s literou i duchom prezidentského sľubu, o čom sú desiatky nespochybniteľných dôkazov. Poskytol ich on sám.
V máji 1995 v interview pre týždenník Extra na otázku, ako čeliť vzrastajúcej kriminalite, povedal, že by zvýšil postihy za trestné činy. A postaral by sa vraj o to, že "by aj medzi zločincami bolo na uliciach viacej mŕtvych a aj Cigáni by pozornejšie chodili po uliciach. Na takýchto ľudí len malý dvor a dlhý bič!" Pobúrenie, ktoré tým vyvolal v rómskej komunite, potom ešte vzrástlo, keď v prievidzskej televízii poznamenal, že "až 70 percent Rómov patrí ku kriminálnym živlom". Predstavitelia rómskej inteligencie podali na neho trestné oznámenie a spísali petíciu, ktorou požiadali Národnú radu SR, aby umožnila jeho vyšetrovanie. Podpísalo ju vyše 50-tisíc občanov, ale nemala žiadny účinok. Prokuratúra pod vedením Michala Vaľa poskytla vládnemu politikovi svoju ochranu a trestné stíhanie sa ani nezačalo. A to nielen v tomto, ale ani v ďalších dôvodných prípadoch.
Napriek tomu, že náš právny poriadok zakazuje hanobenie národa, rasy a presvedčenia, šéf SNS pod prokurátorskou ochranou viedol reči, ktoré zakladali dôvodné podozrenie, že napĺňajú skutkovú podstatu trestného činu. V septembri roku 1994 na mítingu v Púchove napríklad povedal: "Maďari? To je jeden zákerný, hnusný národ, ktorý sem prišiel zo strednej Ázie a pozrite sa, ako sa rozmohol." O rok neskôr Slota prezradil, prečo sa tak zasadzuje za prijatie zákona na ochranu republiky - sľuboval si od neho, že keď bude prijatý, "otvorene poviem, Maďari by už prestali otvárať hubu". Najhoršie verbálne útoky proti národnostnej menšine si však rezervoval na slávnostnejšie príležitosti - na zahraničné cesty či návštevy zahraničných politikov. Návštevu u srbského radikála Vojislava Šešelja využil na to, aby Maďarov označil za "zdivočelú skupinu", ktorá vraj "vyvraždila veľa našich otcov a materí". Ako hostiteľ francúzskeho extrémistu Le Pena sa žilinský primátor dostal do vytrženia. Redaktor českého denníka po spoločnom brífingu oboch politkov napísal, že vedľa agresívneho Jána Slotu pôsobil predseda francúzskeho Národneho frontu - o ktorom európska tlač píše, že je predstaviteľom aktualizovanej formy fašizmu - dojmom umierneného politika. Slotov výrok, že nie Trianon, ale "Maďari sú nešťastím Európy", ale aj dalšie spôsobili, že sa Vaľova prokuratúra opäť musela nezaoberať trestnými oznámeniami na predsedu SNS. Tak ako pár mesiacov predtým.
"KEĎ MÁ NIEKTO INÝ NÁZOR"
V apríli 1997 SNS vydala vyhlásenie, ktoré jej predseda podpísal pri príležitosti 50. výročia smrti Jozefa Tisa. Slotova strana v ňom vzdala hold prezidentovi vojnového štátu ako "mučeníkovi obrany národa a kresťanstva pred boľševizmom a liberalizmom". Okrem toho, že ocenila, čo urobil Tiso v boji proti komunizmu a západnej demokracii, vyzdvihla i jeho "koncepciu harmonizujúceho stavovského štátu v duchu sociálneho učenia katolíckej cirkvi s vyváženým fungovaním parlamentu", čím vraj "predbehla v tomto období európsky vývoj v citlivej sociálnej oblasti". Okrem toho, že Ján Slota podpísal vyhlásenie, ktoré je vo výraznom rozpore so štátnou doktrínou Slovenskej republiky, urobil aj niečo horšie - glorifikoval vojnovú republiku, štát, ktorého režim bol dokázateľne totalitný, rasistický a fašizujúci. To bol dôvod, pre ktorý Igor Lenský, predseda Slovenského odborového zväzu verejnej správy, požiadal generálneho prokurátora Vaľa o prešetrenie, či týmto vyhlásením nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu podpory a propagácie hnutia smerujúceho k potlačeniu práv a slobôd občanov. Pre spravodlivosť však treba podotknúť, že je známy prípad, keď sa Ján Slota zastal práv a slobôd takého človeka, ktorého sa nezastal nik.
V lete 1995 požiadal český občan o politický azyl na Slovensku. Pán Bystroň tvrdil, že je politicky prenasledovaný, lebo sa jeho osobou začal zaoberať vyšetrovateľ, aj keď len vylepoval plagáty. Táto zábava dôchodcu Bystroňa však nebola celkom nevinná, lebo na svojich plagátoch označoval židov za satanov, chválil Hitlera a hanobil prezidenta Havla. Obsah plagátov bol taký čudný, že český vyšetrovateľ požiadal súdnych znalcov o vyšetrenie duševného stavu pána Bystroňa. Na Slovensku sa s týmto kandidátom na trestné stíhanie alebo ústavné liečenie stretol práve Ján Slota. Hoci český dôchodca bežne tvrdil, že "Klaus sa ako žid volal Pružinský", že pravé mená mnohých českých politikov možno nájsť len v telavivskom telefónnom zozname, predseda SNS si na svojom partnerovi nevšimol nič zvláštne - iba to, že má iný názor: "Keď má niekto iný názor, urobia z neho blázna a chcú ho čím skôr zavrieť do blázinca," vyhlásil Slota, čím dokázal, že sa vie zastať človeka - a najmä jeho "práva" na rasizmus.
"ABSOLÚTNE DEHONESTOVANÁ FUNKCIA"
Nedávny mítingový výbuch predsedu SNS v Kysuckom Novom Meste nepriniesol vlastne nič nové - výnimočný bol len tým, že pod vplyvom alkoholu Slota vyprodukoval výnimočný koncentrát, takže prokuratúra preveruje, či nedošlo k naplneniu skutkových podstát hneď podľa štyroch paragrafov Trestného zákona. Aj takých, pri ktorých je trestná sadzba od troch do ôsmich rokov.
Ešte v januári 1999, keď parlament schválil ústavný zákon o priamej voľbe hlavy štátu, Ján Slota vyhlásil, že "nemienil a nemieni kandidovať na prezidenta". Zdôvodnil to tým, že funkcia prezidenta bola týmto zákonom absolútne dehonestovaná. "Možno je to pohodlný život pre prezidenta, ale len sa ukazovať, podávať ruky a prijímať zahraničné návštevy, to nie je priestor pre mňa," tvrdil Slota. Dôvod, prečo po dvoch mesiacoch prudko zmenil názor a prejavil záujem o "absolútne dehonestovanú" funkciu, je všeobecne známy a pre Slotu typický - stal sa kandidátom SNS, aby si pred Annou Malíkovou uchránil rozkolísané kreslo šéfa strany.
Je zrejmé, že čo sa týka kandidatúry na post hlavy štátu, neexistuje človek, ktorý by o sebe mohol s istotou povedať, že má to, čo ho na túto funkciu kvalifikuje. O Jánovi Slotovi však možno s istotou konštatovať, že má všetko, čo ho na túto funkciu diskvalifikuje.
MARIÁN LEŠKO
