"Ďakujem členom odbornej poroty Spolku slovenských spisovateľov za uznanie pre moju knižku básní Havránok. Neuchádzal som sa však o posúdenie mojej knižky odbornou porotou spolku, preto jej iba ďakujem za pozornosť a ponechávam ocenenie navždy v jej rukách," reagoval na udelenie výročnej ceny Spolku slovenských spisovateľov za poéziu Ivan Laučík a opustil slávnostne naladenú spoločnosť na včerajšom ceremoniáli. Pred zarazené auditórium vzápätí predstúpil predseda Obce spisovateľov Slovenska Valér Mikula a deklaroval podporu obce Laučíkovmu postoju.

"Nechcem vyrábať škandály, ale považujem udelenie ceny za účelovú záležitosť," uviedol pre SME I. Laučík, "je to môj protest proti situácii v literatúre i kultúre vôbec. Spolok, ktorý bol roky zvýhodňovaný na úkor ostatných spisovateľov a prizeral sa ich diskriminácii, si nemôže uzurpovať právo posudzovať celú slovenskú literatúru. Nedám sa opiť jednou cenou, keď všetko je inak. Spolok slovenských spisovateľov so mnou nikdy nekomunikoval, nedostal som žiadnu podporu, bol som onálepkovaný, preto nevidím dôvod zrazu prijať ocenenie. Považujem to za spôsob korumpovania," pokračoval bývalý (a vlastne i terajší) osamelý bežec, ktorý pripustil, že to bolo od neho tvrdé riešenie, ale jeho zmysel vidí tak v morálnej rovine, ako aj v nádeji, že sa ním odštartuje dialóg. "Treba postaviť mosty medzi spisovateľskými organizáciami, no nie tak, že sa navzájom budeme jedni druhých odmeňovať a hrať sa, že je všetko v poriadku. Bol by som veľmi rád, keby sa tu vytvorila atmosféra na normálny rozhovor," povedal Ivan Laučík a zacitoval vetu z Maxa Frischa, ktorú označil za motto svojho rozhodnutia: "Ako je možné, že ľudia, ku ktorým máte spoločensky protivnícky postoj, sa bez okolkov predstavia ako vaši obdivovatelia."

ALEXANDER BALOGH