Cenu, ktorú Spolok slovenských spisovateľov hodlá za rok 1998 udeliť Ivanovi Laučíkovi, členovi Obce spisovateľov Slovenska, za knihu Havránok, by Obec spisovateľov Slovenska mohla vnímať ako gesto uznania umeleckej kvalite tvorby svojho člena a tešiť sa z nej. Žiaľ, naša doterajšia skúsenosť s aktivitami a postojmi Spolku slovenských spisovateľov nám nedovoľuje vidieť v ocenení Ivana Laučíka iba gesto priazne a nezaujatého posudzovania tvorby bez ohľadu na "členskú" príslušnosť, ale aj - či najmä - skryté gesto nároku spolku reprezentovať celú slovenskú literatúru.
Nijaká spisovateľská organizácia si nemôže nárokovať reprezentovať celú slovenskú literatúru, ba tento nárok nemôžu mať ani všetky organizácie spoločne, pretože sú autori, ktorí nie sú členmi žiadnej z nich. Tak, ako vydavateľstvá udeľujú ceny len autorom, ktorí v nich publikujú, takisto aj Obec spisovateľov Slovenska svoju každoročnú prémiu udeľuje iba svojim členom - a to nie z partikulárneho "egoizmu", ale preto, že si nenárokuje hodnotiť prácu svojich nečlenov a vnucovať sa im svojou priazňou. Prax, v rámci ktorej organizácie udeľujú ocenenia len tým ľuďom, ktorí sa k nim hlásia, považujeme za korektnú a jedine prijateľnú.
V tomto svetle veľkorysosť Spolku slovenských spisovateľov, prejavenú udelením svojej ceny členovi obce, vnímame ako falošnú, priehľadne taktickú v zmenenej politickej situácii a predovšetkým oneskorenú. V čase, keď bol spolok nekriticky podporovaný Hudecovým ministerstvom kultúry na úkor ostatných spisovateľských organizácií, nenašla sa v ňom ani štipka stavovskej solidarity, ktorá by sa pokúsila korigovať evidentnú diskrimináciu spisovateľských kolegov. Obec spisovateľov Slovenska preto oceňuje skutočnosť, že Ivan Laučík neprijal Cenu Spolku slovenských spisovateľov a plne ho v tomto postoji podporuje.
Veríme, že každý človek so zmyslom pre mravnosť a elementárnu slušnosť pochopí, že máme odôvodnené zábrany prijať ruku, ktorú nám takto podáva Spolok slovenských spisovateľov.
VALÉR MIKULA,
predseda Obce spisovateľov Slovenska
