MOSKVA (PRE SME - PETRA PROCHÁDZKOVÁ, agentúra Epicentrum) - "Obraciam sa k celému svetu... Zostali už len minúty. Presvedčíme Clintona, aby to nerobil!" S týmto vyhlásením vystúpil včera ruský prezident Jeľcin presne o 19.40 h moskovského času. Bola to najemocionálnejšia Jeľcinova reč počas jeho pôsobenia vo funkcii. "Toto je vojna v Európe a možno ešte niečo horšieho... Pripojte sa k rozhorčeniu celého Ruska," vyzýval Jeľcin celý svet po tom, čo dlho hovoril telefonicky s americkým prezidentom. "Zastavme Clintona na jeho ceste!" Boli to skutočne posledné pokusy ruského vedenia odvrátiť útok NATO. Primakov sa o niečo skôr telefonicky spojil s juhoslovanským prezidentom Slobodanom Miloševičom. Spravodajca ruskej televízie v Belehrade oznámil, že sa dokonca rokovalo o ceste Primakova do Belehradu, ale pretože nemožno zaistiť stopercentnú bezpečnosť ruského politika, návšteva sa neuskutoční. Ruská politická scéna ešte nikdy nebola taká jednotná. Akciu NATO na Balkáne odsúdili komunisti, demokrati, nacionalisti i verejnosť.
Pred budovou amerického veľvyslanectva v Moskve sa uskutočnilo niekoľko minidemonštrácií. Tento raz ich neorganizovala žiadna politická strana, ale ľudia spontánne vyjadrovali nesúhlas s politikou USA na Balkáne. "Agresori, ruky preč od bratského Srbska," kričala skupinka vedená mladým učiteľom. Politici sú jednotní v odsúdení akcie NATO, ale rozdielné názory majú na prípadné odvetné opatrenia. Ministerstvo obrany uvažuje okrem iného o vyčlenení ruských mierových jednotiek v Bosne spod spoločného velenia. Komunistický vodca Zjuganov vyhlásil: "Je treba vyzvať občanov, aby dobrovoľne vystúpili na obranu bratského Srbska." Zjuganov rovnako vyzýva na obnovenie dodávok ruských zbraní nielen Juhoslávii, ale i Iraku, Iránu či Líbyi. Predseda zahraničného výboru parlamentu a člen demokratickej frakcie Jabloko Vladimír Lukin povedal: "Utreli si o nás nohy, ponížili nás. A to nielen USA a západná Európa, ale i naši východoeurópski partneri." Šéf Jabloka Grigorij Javlinskij síce odmietol bombardovanie, ale osočil komunistov, generálov na ministerstve obrany a nacionalistov, že svojimi nepremyslenými krokmi vťahujú Rusko do vojny. Rovnako zareagoval expremiér Černomyrdin, ktorý dal najavo, že dôležitejšie sú teraz pre Moskvu zahraničné pôžičky než účasť na zahraničných vojenských akciách.
Na ministerstve obrany, rovnako ako predošlú noc, sa pracuje bez prestávky. Očakáva sa mimoriadne zasadanie bezpečnostnej rady štátu, ktorá má zhodnotiť účelnosť generalitou navrhovaných opatrení vrátane zvýšenia bojovej pohotovosti ruskej armády.
