vať na britskom ministerstve vnútra a potom, v závislosti od toho, či dá minister Jack Straw zelenú na jeho vydanie, možno pred španielskym súdom. Čílske lietadlo pristavené na základni Brize Norton teda zrejme opustí Britániu prázdne. Pinochetovým právnikom sa po niekoľkomesačnom úsilí nepodarilo vyprodukovať takú interpretáciu britských zákonov, ktorá by zachánila bývalého diktátora pred vydaním do Španielska, kde mu hrozí súd za zločiny proti ľudskosti. Predsa môžu tí, ktorí by niekedy v budúcnosti radi počuli prísny verdikt nad Pinochetom za všetko, čo sa v Chile udialo počas jeho 17-ročnej vlády, tvrdiť, že spravodlivosti unikol. Doživotný senátor totiž nebude môcť byť súdený za zločiny spáchané pred rokom 1988, totiž až vtedy Británia, Chile a Španielsko podpísali konvenciu OSN o mučení. A väčšina jeho zločinov spadá práve do obdobia vojenského prevratu v roku 1973 a bezprostredne po ňom.
Rozhodnutie lordov musí uspokojiť všetkých, ktorí veria v absolútnu autoritu práva. V procese, ktorý sledujú právnici celého sveta, si ostatne nemohli sudcovia dovoliť žiadnu škáročku. Pred zákonom sú si všetci rovní, a teda ani bývalý diktátor nemôže byť vydaný na základe obvinenia z niečoho, čo sa v Británii v čase spáchania ešte neklasifikovalo ako medzinárodný trestný čin. Pozitívnym momentom prípadu je však to, že existuje istá úzka cestička, ktorá pre Pinocheta vedie pred súd - aj keď so značne tenším obžalobným spisom.
Že rozsudok poukazuje na to, aké chudobné sú prostriedky práva a že je vlastne neschopné komplexne sa zaoberať prípadmi zneužitia moci či zločineckými praktikami v politike? Je pravda, že sa zreteľne vynárajú aj všetky slabiny systému práva. Že handlovanie s predpismi sa často odtrháva od takého praktického, reálneho zmyslu pre spravodlivosť a prechádza do akéhosi virtuálneho, ťažko zrozumiteľného fiškálneho sveta.
Nebola by však pravda, keby sme tvrdili, že právo nemá prostriedky na súdenie politických zločinov. Mnohé krajiny si zvolili vlastný spôsob, ako zúčtovať s minulosťou (napríklad taká Južná Afrika) a najkrikľavejšie prípady vojnových zločinov a genocíd z bezprostrednej minulosti v bývalej Juhoslávii a Rwande rieši medzinárodný tribunál. Čo však v takom prípade, keď si niektorá krajina neželá, aby spravodlivosť s bývalými zločincami pri moci bola vykonaná? Súdiť v tomto prípade bude história - a v prípade dávnych zločinov je to tak aj v poriadku. Keď však ide o zločiny príliš čerstvé - takých Saddámov či Miloševičov od moci len tak jednoducho odstaviť nemožno. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
