jari. Celé desaťročia nečakali Hradišťania návrat bocianov túžobnejšie ako teraz. Od vlaňajška prežili, podobne ako ľudia na celom juhu Zemplína, tri živelné pohromy. "Vlani v jeseni to boli povodne, vo februári snehová kalamita a teraz ďalšia povodeň. V úseku Trnávka - Ondava sme museli otvoriť hrádze a voda sa vyliala aj na naše polia. Stovky hektárov sú pod vodou a sme svedkami nevídaného úkazu. Hoci našu obec preslávili bociany, teraz sme slávni preto, že na hladine obrovského jazera, na vode, ktorá stojí na poliach, plávajú labute," povedal Ing. Gabriel Lajoš, predseda Poľnohospodárskeho družstva v Zemplínskom Hradišti. Bilancia škôd, ktoré tri živelné pohromy spôsobili, je smutná. "Už vlani v jeseni sme museli zaorať cukrovú repu na 15 hektároch i ďalšie plodiny, ku ktorým sme sa rozbahnenou pôdou vôbec nedostali. Jesenná povodeň nám znemožnila zasiať pšenicu, jačmeň i hrach, pritom sme dodávateľmi osiva pre Osivex Košice a zasiať sme stihli pšenicu iba na 70 a raž na 30 hektároch. Teraz sme síce vytvorili čatu, ktorá vode stojacej na poliach prekopáva cestu do kanálov, je jej však veľmi veľa. Obávam sa, že voda bude na poliach ešte v máji. A to už môže byť po agrotechnických termínoch i na silážnu kukuricu," povedal G. Lajoš. V malom majú podobné starosti i hradištskí záhradkári - na zamokrenú zem tejto jari ešte nevstúpili a nikto si netrúfa odhadnúť, kedy začnú siať, aby bola aspoň zelenina do polievky. Poľnohospodári a záhradkári už vedia, že úroda tento rok nebude veľká. Iba bociany, ktoré tento týždeň už prileteli sú spokojné - v obrovskej juhozemplínskej kaluži je rekordná úroda žiab. EVA BOMBOVÁ