V júli minulého roka sa v internetovom denníku Neviditeľný pes objavil článok s názvom Ako sa správne čítajú Financial Times. Autor v ňom opisuje svoj zážitok z pražského metra, kde jeho pozornosť upútal neznámy muž, ktorý si za jazdy vytiahol z tašky motýlika a úspornými elegantnými pohybmi si ho úplne suverénne a naslepo uviazal. "... bol by som sa aj poklonil, keby som nebol strnulý od úžasu pri sledovaní toho pútavého divadla," píše Neviditeľný pes. Potom si muž formálne prešiel hrebeňom po vlasoch, vytiahol Financial Times a zahĺbil sa do ich čítania. Na tretej stanici vyskočil, noviny poskladal do tašky a svižne vystúpil. "Určite šiel kúpiť Škodu Plzeň. Alebo predať, to sa poznať nedalo," usúdil autor. Škodu Plzeň ten muž síce vtedy nekúpil ani nepredal, ale o päť mesiacov neskôr sa práve na neho obrátilo 40 veriteľských bánk a slovenská vláda so žiadosťou, aby pomohol zabrániť krachu Východoslovenských železiarní v Košiciach. Dnes je ich prezidentom. Volá sa Gabriel Eichler.

m V čase, keď ste sa stali prezidentom VSŽ, sa v médiách pri vašom mene objavili rôzne označenia - Čechoameričan, Američan, Američan pôvodom zo Slovenska. Kde ste sa narodili?

"V Bratislave a tam som v roku 1968 aj zmaturoval."

m V tom istom roku ste emigrovali do USA. Ako ste sa tam dostali?

"Išiel som tam ešte pred augustom, hneď po maturite. V `68. sa totiž robili pre študentov rôzne zaujímavé výmenné programy, cez ktoré sa mohli dostať von."

m August 1968 vás teda zachytil v USA?

"Áno a ako zvyknem hovoriť, som ,naveky vďačný sovietskej armáde, že ma oslobodila a poslala do Ameriky`."

m Čo ste tam začali robiť, keď ste sa rozhodli, že ostanete?

"Rozhodol som sa v septembri a hneď nato som objavil aj školu, na ktorú ma boli ochotní narýchlo prijať. Hlavne z toho dôvodu, že o Československu sa v tom čase veľmi veľa písalo, takže urobili nejakú výnimku. Bola to univerzita Brandeis neďaleko Bostonu. Spolužiaci ma volali Dubček."

m Čo ste študovali?

"Na college v Brandeis som študoval ekonomiku, počítače a umenie, po skončení som išiel ďalej na univerzitu v Chicagu. Potom som v Toronte študoval ekonomiku a medzinárodné vzťahy."

m Nakoniec ste sa ale usadili v Kalifornii. Čo vás pritiahlo na opačný koniec Ameriky?

"Ešte z Toronta som sa tam vybral autostopom a veľmi sa mi tam zapáčilo. Rozhodol som sa ostať a stať sa plážovým chlapcom. Namiesto toho som skončil ako bankár - prijali ma do Bank of America, kde som zostal pätnásť rokov."

m Mali ste nejaké kontakty s Československom?

"Skoro žiadne. Vôbec som sem nechodil, napriek tomu, že to bola jedna z krajín, ktorú som mal dlhé roky vo svojom portfóliu. Chodil som však veľmi často do Poľska, Maďarska a Ruska - v tom čase som riadil banku v Rakúsku, Nemecku a vo Francúzsku."

m Obávali ste sa, že by ste tu mali nepríjemnosti?

"Nemal som chuť."

m Prišli ste hneď po novembri 1989.

"Jedna priateľka poradila Milanovi Kňažkovi, aby sa so mnou spojil, že by som mohol pomôcť. Spojili sme sa, chcel, aby som koncom novembra prehovoril na Námestí SNP, to som ale nechcel. Od decembra som sem však chodieval dosť často. Priviedol som aj šéfa Bank of America, ktorý bol predtým šéfom Svetovej banky, to bola prvá návšteva takéhoto typu na Slovensku."

m V roku 1992 ste dostali ponuku ísť do slovenskej vlády. Prečo ste ju neprijali?

"Pretože by to malo vplyv na moje americké občianstvo."

m Na Slovensko ste chodili pomerne často, nakoniec ste sa však rozhodli žiť v Prahe. Prečo ste uprednostnili Čechy pred Slovenskom?

"Keď som ešte pred prevratom uvažoval, že chcem žiť aj v Amerike, aj v Európe, myslel som si, že pôjdem do Paríža, ale keď sa to tu otvorilo, rozhodol som sa pre Prahu. Dovtedy som ju nepoznal. Zvábila ma jej krása, jedna romantická a jedna prozaická záležitosť. Mali sa tam diať veľké veci a ja som chcel byť pri tom."

m Čo ste v Prahe robili?

"Založil som si tam investično-konzultačnú spoločnosť, ktorá okrem iného radila aj vedeniu Českých energetických závodov (ČEZ). V roku 1994, keď sme v ČEZ už dva roky pracovali ako poradcovia, som dostal ponuku, aby som vstúpil do predstavenstva."

m Koncom minulého roka ste dostali ďalšiu ponuku - ísť do VSŽ. Čo rozhodlo, že ste povedali áno?

"Len dva až tri týždne predtým, než som to definitívne sľúbil, sa na mňa začali kontaktovať niektoré banky. Počúval som, o čom hovoria, ale vôbec som si nemyslel, že by som to mal robiť. Potom sa to však veľmi rozbehlo a v jednej chvíli som dostal otázku, či to vezmem. Nie ako poradca, ale či tam naozaj vstúpim. Musel som sa rozhodnúť veľmi rýchlo, prakticky za jednu noc, ale preto to bolo asi jednoduchšie, ako keby som mal čas na premýšľanie."

m Znamená to, že svoje rozhodnutie ľutujete?

"Nie, neľutujem."

m Z čoho vychádzajú úvahy o vašom možnom odstúpení?

"Neviem, to nepochádza odo mňa."

m Situácia vo VSŽ je komplikovaná, existujú rôzne záujmové skupiny. Neobávate sa chodiť bez ochranky?

"Hneď na začiatku mi mnoho ľudí hovorilo, že by som potreboval ochranku. Vytvoril som si však v sebe pocit, že ak ochranku potrebujem, v tom prípade tam nechcem byť. A tak ju nemám. Okrem toho si myslím, že by ma asi neubránila proti niekomu, kto by ma chcel naozaj odstrániť. A nakoniec, v niektorých prípadoch ide iba o vytvorenie pocitu dôležitosti toho človeka, ktorý ochranku má."

m Vy nemáte pocit, že ste dôležitý?

"Asi áno, keďže ste chceli so mnou rozhovor. Rád si však vojdem do hocijakej krčmy najesť sa a dať si pivo, a to by s ochrankou dosť dobre nešlo. A hlavne nie som nenahraditeľný. Ako sa hovorí, cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí."

m Mali ste pred vstupom do VSŽ o nich nejaké informácie?

"Skoro žiadne."

m V akom stave ste železiarne našli?

"Tá situácia je oveľa komplikovanejšia, než čo som očakával. Vedel som, že to bude komplikovanejšie, ako to čo som doteraz robil, ale je to ešte komplikovanejšie."

m Ako vidíte budúcnosť VSŽ?

"V takej situácii, ako sú VSŽ, v hlbokej finančnej kríze, je dôležité nájsť presvedčenie, že existencia tohto podniku je plne oprávnená. A o tom mám od všetkých profesionálov, s ktorými som sa rozprával, náznaky, že VSŽ majú produkty výbornej kvality, ktoré sú predajné, a majú technológiu, ktorá je dobrá. Ten takzvaný core biznis - zdravé jadro podnikania - čo v prípade VSŽ znamená hutníctvo - je teda rentabilný. To pre nás znamená dve veci. Prvou je zbaviť sa nehutníckych činností. Druhou je, že hutníctvo a s tým súvisiace služby, ktoré sú v Košiciach rozdrobené do viacerých spoločností, treba spojiť do jednej, aby sa táto firma dala efektívne riadiť. Tu nie je vybudovaná manažérska kultúra tak, aby sa dcérske firmy riadili iba cez osoby. Tu vznikal predpoklad pre netransparentnosť a cez nedostatočnú kontrolu pre neprimeraný rast nákladovosti a finančných únikov, ako aj pre vyvíjanie činností, ktoré neboli v prospech VSŽ. Čo je však rozhodujúce a čo je hlavný dôvod, prečo sa snažíme nájsť zahraničného investora, je, že sa tieto procesy môžu jeho vstupom veľmi výrazne urýchliť a môžu byť oveľa dynamickejšie. Okrem toho potrebujú VSŽ finančne silného majiteľa, ešte dôležitejšie je know-how, firemná kultúra spojená s iným spôsobom riadenia a nemenej dôležitý je aj marketing, ktorý umožní produkty VSŽ výhodne a efektívne predávať."

m Čiže plán predchádajúceho vedenia rozdeliť firmu na viacero firiem, ktoré sa budú riadiť samostatne, bol pomýlený?

"Sú mnohé firmy, ktoré diverzifikujú. Ale to sú firmy, ktoré sú veľmi silné, ktoré majú zabezpečený svoj core biznis a majú vypestované manažérske zdroje a kultúru. Tie môžu potom, s cieľom dosiahnuť lepšie výsledky, diverzifikovať a investovať aj do iných činností. To však nebol prípad VSŽ. Mnoho dcér je v horšom stave ako ony samy. Bez manažérskych schopností a finančného zabezpečenia takéto plány nemohli byť úspešné. Schopnosť koncentrovať sa je základom dobrého manažmentu."

m Ste aspoň teoreticky pripravený aj na možnosť, že do VSŽ žiaden zahraničný investor nevstúpi?

"Možné to je a ako prezident musím byť pripravený aj na to, že zahraničný investor do VSŽ nevstúpi. Iná je však otázka, či sa dá udržať stabilita firmy dovtedy, kým by sa celý podnik opäť dostal na nohy. So zahraničným investorom by to bolo nepomerne rýchlejšie, efektívnejšie a za stabilnejších podmienok."

m Ako ďaleko ste pri vyjednávaní so zahraničnými investormi?

"Vstup zahraničných investorov je stále veľmi zdĺhavý. Z ich strany to vyžaduje mať najprv dostatok auditovaných informácií, podrobné analýzy a až potom nastupuje samotné vyjednávanie, ktoré môže byť zakončené rozhodnutím o vstupe."

m V ktorej fáze sú jednotliví záujemcovia?

"Zatiaľ sú všetci investori len v prvej fáze získavania informácií a ich vyhodnocovania. Pri takej rozdrobenej forme sa čiastkové informácie len veľmi ťažko a veľmi pomaly dávajú dokopy. Ani dnes ešte napríklad nemáme auditované výsledky za minulý rok. Takže akékoľvek úvahy o tom, že vstup zahraničného investora do VSŽ je otázkou nejakej veľmi blízkej doby, sú neopodstatnené."

m Je niekto favoritom - US Steel alebo indický Ispat?

"K tomu naozaj nemôžem nič povedať."

m Uvažuje sa aj o preorientovaní výroby na sofistikovanejšie produkty?

"Áno, ale realizácia tohto cieľa je na investorovi, v súčasnej finančnej situácii to neprináleží VSŽ. V každom prípade je však jasné, že predaj VSŽ zahraničnému investorovi bude mať pozitívny vplyv na celý východoslovenský región. Každý, kto sem príde, bude chcieť podnik zveľadiť, takže bude musieť investovať - modernizovať, budovať nové kapacity. Tu sa využijú, povedzme, stavebné firmy a iní dodávatelia zo Slovenska, takže si myslím, že ten vplyv bude rozhodne pozitívny."

m Ako to bude so zamestnanosťou v samotných VSŽ?

"Treba pripomenúť, že oceliarska výroba je veľmi citlivá na nákladovosť. Momentálne je oceliarsky trh v kríze. Až 80 percent výrobcov tvrdí, že ich predajné ceny sú nižšie ako ich náklady. Takže trend je všade znižovať nákladovosť."

m Dá sa povedať, aký podiel viny na páde VSŽ mala oceliarska kríza, aký zlé riadenie a aký tunelovanie?

"Ťažko sa to dá percentuálne vyjadriť. Je však jasné, že firma na krízu v oceliarstve pripravená nebola. Schopnosť vydržať krízu závisí od vnútornej sily podniku, od vytvorenia dostatočných rezerv. A tie vytvorené neboli, ba naopak."

m Medzi problémy spôsobené predchádzajúcim vedením patril aj rad nevýhodných zmlúv. Najznámejšími príkladmi sú vzťahy s firmami Trade Trans na vstupoch a s firmou Barkos na výstupoch. Podarilo sa vám to už zmeniť?

"Väčšinu tých exkluzívnych zmlúv sa nám podarilo zrušiť. Rád by som však povedal, že problém nie je v exkluzivitách, ale v tom, keď sú zneužívateľné. V prípade VSŽ došlo k viacerým zneužitiam. Čo sme však boli schopní robiť už v krátkom čase, sú výberové konania na čo najviac záležitostí."

m Ako je to teda konkrétne s firmou Barkos?

"S Barkosom pokračuje rokovanie a nerád by som k tomu viac hovoril. Okrem toho na všetkom veľmi intenzívne pracujeme a predpokladám, že v blízkej budúcnosti budeme mať všetky tieto vzťahy vyriešené k spokojnosti všetkých dôležitých strán."

m Sú pravdivé informácie, že ste v prípade Barkosu nesplnili očakávania veriteľov?

"Neviem, aké očakávania boli na mňa kladené, ale veritelia sú kompletne oboznamovaní s rokovaniami a konečné riešenie bude mať ich súhlas. Tieto záležitosti sú však dlhodobejšie."

m Je nejaké pravidlo, ako sa budú riešiť vzťahy s firmami pôsobiacimi okolo VSŽ?

"Náš zámer je, aby naše vzťahy boli plne transparentné. V predaji je dôležité mať priamy kontakt s odberateľom a mať čo najmenej sprostredkovateľov, lebo len tak sa môžeme diferencovať od iných dodávateľov. To však nevylučuje, že nám niektoré firmy poskytnú pri predaji alebo nákupe služby, ktoré nám pomôžu náš produkt predať. Vo všetkom sa však, samozrejme, snažíme minimalizovať náklady a maximalizovať predaj a zisk."

m Čo teda s pohľadávkami? Vytvárať na všetko opravné položky?

"Pohľadávky po lehote splatnosti presahujú 9 miliárd korún. Na všetko sa oprávky robiť nemusia. Našou snahou je vymôcť z týchto pohľadávok čo najviac a v tomto smere sme už podnikli niektoré dosť tvrdé kroky. Stále však platí, že na konci roka predpokladáme hlavne vzhľadom na vysokú tvorbu oprávok stratu okolo 5 miliárd korún."

m Aké veľké sú záväzky VSŽ po lehote splatnosti?

"Blížia sa k sume 7 miliárd korún."

m Dosahujú VSŽ už aspoň prevádzkový zisk?

"Áno, za minulý rok, ako aj za prvé mesiace tohto roka je prevádzkový hospodársky výsledok kladný. Po zarátaní straty z finančných operácií, rezerv a jednorazových záležitostí sme však v strate."

m Pociťujete zásadný rozdiel medzi tým, keď ste mali pripraviť finančnú reštrukturalizáciu ČEZ, a tým, keď máte reštrukturalizovať VSŽ?

"Je celý rad manažérov, ktorí nemusia veľa vedieť o samotnom predmete činnosti. Terajší šéf IBM, ktorého tam povolali, keď mala firma problémy, nevedel na začiatku veľa o výrobe počítačov, a predsa dokázal firmu dobre riadiť. Ani ja som po príchode do ČEZ nevedel veľa o energetike. Pred príchodom do VSŽ som vedel ešte menej o oceliarstve. Na výrobu dobrého produktu sú vo VSŽ schopní ľudia, mojou úlohou je riadiť to tak, aby sa podarilo firmu stabilizovať. Mám organizovať cash-flow, tok informácií a integráciu všetkých častí firmy. Ďalšia vec je predaj a marketing, ale tam zasa platí, že dobrý manažér si nájde ľudí, ktorí dokážu splniť očakávania aj v tejto oblasti."

m Vo VSŽ máte kontrakt na pol roka. Aké máte ďalšie plány - zostanete alebo odídete?

"To bude záležať na zahraničnom partnerovi. Mojou úlohou je stabilizovať a reštrukturalizovať firmu, pripraviť ju na vstup zahraničného partnera."

m Čiže viete si predstaviť, že si za pol roka splníte úlohy a so cťou odídete?

"Najradšej by som išiel po tom pol roku aspoň na tri mesiace na dovolenku na Tahiti. Za pol roka sa však dá spraviť len určité množstvo práce, nedá sa urobiť všetko."

m Podľa vyjadrenia šéfa odborárov ste mali zabezpečiť dohodu s bankami o tom, aby ďalej úverovali VSŽ, a kým túto úlohu nesplníte, nemáte odísť.

"Aj ja som počul, že som sľúbil niekomu nejaké peniaze. Nie je to tak. Beriem však, že mojou úlohou je stabilizovať podnik, čo znamená aj dohodu s bankami."

m Kto je teraz pre vás ako prezidenta majiteľom VSŽ?

"Tu je problém s legislatívou a súdnou praxou v SR. Nie sú tu skúsenosti s takými situáciami, v akej sú VSŽ a budú aj iné podniky. Ekonomicky by to mali byť veritelia, ale právne sú to akcionári. Okrem týchto dvoch skupín musím však brať do úvahy aj sociálnu situáciu na východnom Slovensku, takže treťou veľmi dôležitou záujmovou skupinou sú zamestnanci."

m Krátko po začiatku revolúcie v roku 1989 ste sa v Československu aktívne zúčastňovali príprav ekonomickej reformy. Ako sa na to pozeráte s odstupom času?

"Vtedy ma vyslovene bavila možnosť serióznej transformácie tohto štátu, pričom nemyslím len ekonomiku, ale aj transformáciu celej spoločnosti po dlhom období komunizmu. Vtedy sa vynorila diskusia, ako sa to dá robiť rýchlo. Bolo nám jasné, že napríklad v oblasti privatizácie sa nemohlo ísť individuálnymi predajmi, lebo by trvalo veľmi dlho. Preto sa šlo kupónovou metódou. Skupina ekonómov vrátane odborníkov - Čechov a Slovákov zo zahraničia - vtedy sformulovala isté myšlienky, ale to, ako sa všetko realizovalo, už nebolo úplne podľa mojich predstáv. Za nezvládnutú považujem napríklad privatizáciu bánk, ktorá sa mala urobiť už dávno. Rovnako otázka prípravy kapitálového trhu a s ním spojená legislatíva. Kapitálový trh sa mal stať zdrojom financií, a nestal sa. Banky sa mohli stať dodávateľom úverov správnym spôsobom, k čomu nedošlo. Nešťastné bolo v Československu aj prehnané sústredenie sa na domáci kapitál. Vtedy som hovorieval, že desať rokov by mohlo stačiť na dobehnutie západnej Európy. Na to by sa však bolo treba absolútne sústrediť na ekonomické problémy, a to sa nestalo."

m Podobná situácia ako začiatkom 90. rokov je teraz na Slovensku, ktoré potrebuje zásadnú ekonomickú reformu. Čo by ste poradili vláde?

"Veľmi nezávidím terajšej vláde, ale zrejme nezávidia ani oni mne. Sme asi v podobnej situácii. Väčšina veľkých podnikov je vo vážnych problémoch. Ich zvládnutie nebude jednoduché, vyžaduje to absolútne sústredenie sa na riešenie ekonomických problémov tohto štátu. Štát je v zlej finančnej situácii a na jej zlepšenie si vyžaduje dôveru - veriteľov aj investorov. Nejaký odpor k zahraničnému kapitálu už dnes nemá miesto, rovnako ako nemal ani pred niekoľkými rokmi. Štát by sa mal teraz sústrediť na odpredaj bánk. Slovenské banky sú kapitálovo veľmi slabé, štát nemá zdroje, aby im pomohol, takže by nemal váhať s ich predajom. Ďalšia vec, ktorú by si mala vláda uvedomiť, je, že najdôležitejšia musí byť pri predaji do zahraničia cena. Treba si uvedomiť, že ten, kto skutočne zaplatí najvyššiu sumu, bude musieť pri riadení firmy postupovať tak, aby sa mu vložené prostriedky vrátili. Bude musieť modernizovať, rozširovať výrobu, reštrukturalizovať. Takže dávať ešte majiteľom ďalšie podmienky - ako udržať zamestnanosť, je myopické a vytvára to predpoklady na ďalšie problémy v riadení firmy. Príležitosti na zamestnanie sa vytvoria, keď to budú úspešné firmy, ktoré pritiahnu ďalšie úspešné firmy. Úspech plodí úspech." JANA BREIEROVÁ

DUŠAN DEVÁN