Pán Jamal El-Jamal, chargé d‘affaires oficiálneho palestínskeho zastupiteľského úradu pre SR, má na vizitke napísané chargé d‘affaires Palestínskeho štátu, ktorý na papieri neexistuje. No i diplomatické aktivity na palestínskych zahraničných misiách sú manifestovaním istého stupňa suverenity, ku ktorej sa Palestínčania snažia krok po kroku priblížiť. Aj o tom sme sa zhovárali, keď minulý týždeň navštívil SR.
Blíži sa magický dátum 4. mája, keď podľa autonómnych dohôd z Oslo (podpísaných medzi Izraelom a OOP v roku 1993) končí päťročné prechodné obdobie palestínskej autonómie a palestínsky vodca Jásir Arafat uvažuje o vyhlásení nezávislého štátu. Zhodou okolností dva týždne po tomto termíne sa v Izraeli uskutočnia voľby. Nezdá sa vám táto kombinácia výbušná?
"Palestínske protestné aktivity na okupovaných územiach sa spájajú hlavne s izraelskou politikou osídľovania. Aj keď Palestínčania vždy veľmi pozorne sledovali voľby v Izraeli, tie nikdy nemali priamu súvislosť s akýmikoľvek formami palestínskych prejavov odporu. Izraelská vnútropolitická situácia je však veľmi citlivá a každá politická udalosť, a tak aj téma vyhlásenia palestínskeho štátu, môže byť využitá alebo zneužitá vo voľbách. Dátum volieb (17. máj) bol vybraný tak, aby sa hlasovalo po 4. máji a my si nemôžeme vziať na seba zodpovednosť za to, že by v Izraeli našou vinou vyhrali odporcovia mierového procesu. Preto konzultujeme s našimi zahraničnými partnermi a veľmi citlivo zvažujeme, kedy máme samostatný štát vyhlásiť, aký by to malo vplyv na udalosti na Blízkom východe. Dohody z Oslo hovoria o päťročnom prechodnom období. Po tomto dátume musí palestínska reprezentácia konať v záujme svojho ľudu. Vyhlásenie štátu je hotová vec, o tom nebudeme s nikým rokovať. Otázka je len, kedy a za akých okolností to urobiť."
Zatiaľ nepoznáme výsledok volieb v Izraeli, môže sa však stať, že po nich nastane isté uvoľnenie aj vo vzťahoch s Palestínčanmi. Vynára sa však nebezpečenstvo patovej situácie - nová vláda nebude ochotná zasadnúť s Palestínčanmi za rokovací stôl, kým sa verejne nedištancujú od zámeru jednostranne vyhlásiť samostatný štát a neakceptujú, že sa tak stane až po dohode s Izraelom.
"V takomto prípade by sme konali v záujme Palestínčanov. Neexistuje príklad z histórie, keď by nezávislosť bola vyhlásená po konzultáciách s okupantom. Okrem (izraelského premiéra) Benjamina Netanjahua sú kandidáti volieb toho názoru, že palestínsky štát je stabilizačným faktorom na Blízkom východe. Snaha o zmierenie sa nemôže zakladať na odvolávaní sa na historické právo židovského národa na územie. Ktokoľvek sa však v Izraeli dostane k moci, nemôže ignorovať novú realitu - že existuje medzinárodne uznaná palestínska autorita, s ktorou má Izrael uzavreté medzinárodne garantované dohody. Jedným z riešení by bolo znovu okupovať palestínske územia… O tom, či Palestínčania majú alebo nemajú právo na vlastný štát, nemá význam diskutovať. To by bola strata času. Aj svetové spoločenstvo už zmenilo názor a okruh našich priateľov sa rozširuje."
USA však oficiálne nikdy nepodporili palestínske snahy o sebaurčenie.
"Mnohé signály zo strany USA sa však dajú vyložiť tak, že túto našu požiadavku podporujú. Na (dnešnom) stretnutí v Bielom dome mal Arafat hovoriť aj o želaní získať medzinárodné uznanie práva na sebaurčenie, výmenou za ktoré by bol ochotný odložiť akt vyhlásenia nezávislosti."
Po voľbách však môže v Izraeli nastať veľmi zložitá politická situácia, kým sa vytvorí stabilná vláda, môže prejsť veľa času. Neobávate sa, že izraelské vnútropolitické problémy odsunú riešenie problémov v izraelsko-palestínskych vzťahoch na dlhú dobu?
"Izraelská spoločnosť potrebuje pokoj, aby sa dala do poriadku, to však súvisí aj s Palestínčanmi. Teraz sa v Izraeli problémy veľmi často zvaľujú na skutočnosť, že židovský štát má veľa nepriateľov. Skutočné zmierenie však - a možno je tu istá podoba so Slovenskom - nebude možné, kým vnútropolitická klíma neprestane vytvárať stále nových a nových nepriateľov."
Ako sa s odstupom času pozeráte na dohody z Oslo, čo by ste na nich zmenili?
"Dohody z Oslo sú také, aké bolo možné uzavrieť v danej dobe. Keď sme začali rokovať, vychádzali sme z toho, že existuje palestínsky národ, ktorý nemá svoju vlasť a existuje iný národ, ktorý obýva rovnaké územie. Musíme preto hľadať spoločnú koncepciu, ako by tam tie dva národy mohli spolu žiť. My veríme, že sa nám podarí druhú stranu presvedčiť, že dokážeme spolu existovať. Ak však vojensky silnejšia strana bude chcieť diktovať podmienky, rokovania nebudú mať perspektívu."
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
