BRATISLAVA (SITA) - Zhoršujúci sa hospodársky výsledok Železníc SR (ŽSR) v rokoch 1994-1998 nie je výlučne spôsobený nadmerným rastom miezd železničiarov. Tvoria totiž menej ako 30 % celkových nákladov spoločnosti. Zodpovednosť nesie predovšetkým štátna dopravná politika. Štát totiž každoročne neuhrádza 4 mld Sk za ním objednané výkony. Vyplýva to zo stanoviska generálnej rady Odborového združenia železničiarov (OZŽ), ktoré agentúre SITA poskytol jeho predseda Imrich Sedláček.
Stanovisko OZŽ je reakciou na včerajšie vystúpenie ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Gabriela Palacku, ktorý podporil pribrzdenie rastu miezd v ŽSR z dôvodu vysokej straty spôsobenej neopodstatnenými mzdovými nákladmi. Zadlženosť železníc ovplyvnila podľa odborárov výšku straty v oveľa väčšej miere. Finančná strata v minulom roku dosiahla 3,709 mld Sk. Z návrhu štátneho rozpočtu a zmluvy o verejnom záujme vyplýva, že štát bude v doterajších finančných vzťahoch k ŽSR pokračovať aj v tomto roku.
"Nepovažujeme za rozumné dráždiť železničiarov výzvami na zváženie reálnych možností podniku a štátneho rozpočtu a zároveň ich strašiť hromadným prepúšťaním," uvádza sa v stanovisku. Riešenie krízy na železniciach obmedzovaním železničnej prevádzky, najmä na vedľajších tratiach v údržbe, považujú odborári za vážnu poruchu sociálneho dialógu. Úspory v oblasti miezd sú údajne iba zámerom riešiť finančnú krízu podniku redukciou pracovných miest.
Od roku 1996 bola miera rastu priemernej mzdy v ŽSR vždy vyššia ako miera inflácie. Vlani vzrástla priemerná mzda o 10,57 % na 11 560 Sk, miera inflácie dosiahla 6,7 %. Štvrtinu miezd železničiarov tvoria príplatky za prácu v noci, v sobotu a vo sviatok alebo za nadčasy. Prvýkrát zaznamenali ŽSR stratu v roku 1996, keď dosiahla 497,050 mil. Sk. V roku 1998 strata stúpla na 5,850 mld Sk, v prípade neuhradenia záväzkov štátu vyplývajúcich zo zmluvy o verejnom záujme dosiahne celková strata 9,315 mld Sk.
