bez hlbšej analýzy problémov a možných dopadov na štátny rozpočet, stavebné bytové družstvá a Národnú banku Slovenska".
Analýza spochybňuje už predpoklady J&T Finance Group, podľa ktorých je portfólio IRB rozdelené na približne tri rovnaké časti, z ktorých jedna - "komerčné úvery poskytnuté predovšetkým podnikateľským subjektom" - tvorí jednu tretinu úverového portfólia IRB. Skutočná výška týchto úverov predstavuje podľa ekonomickej analýzy až 86 % klasifikovaných úverov v nominálnej výške približne 12 mld Sk a z nich je 92 % označených za stratové. Z tohto dôvodu je očakávaná výťažnosť na úrovni 30 %, ako ju predpokladá návrh J&T Finance Group, označená v ekonomickej analýze ako "optimistická".
Z právnej stránky je problematická i navrhovaná garancia centrálnej banky na vklady v IRB počas piatich rokov po tom, ako NBS na základe mandátu dočasne preberie akcionárske práva v banke dovtedy, kým IRB "nenadobudne štandardné ukazovatele výkonnosti". Dočasné prevzatie akcionárskych práv NBS je podľa spomenutej analýzy v rozpore so zákonom o NBS, ktorý jednoznačne vymedzuje kompetencie centrálnej banky. Rovnako nereálna je v tejto súvislosti i otázka päťročnej garancie NBS za vklady v IRB. "Garantom vkladov v komerčných bankách je zo zákona Fond na ochranu vkladov, ktorý prijíma príspevky od jednotlivých bánk. Vedenie jeho účtu v NBS neoprávňuje centrálnu banku preberať garancie za vklady," uvádza sa v analýze. Dôvodová správa J&T Finance Group o nesprávnosti zníženia základného imania bez navrhovaných sanačných krokov naznačuje, že väčšina problémov IRB je dôsledkom získania rozhodujúceho postavenia v banke spoločnosťou VSŽ. Jedným z argumentov citovanej analýzy je fakt, že už na konci roku 1996, keď sa vplyv VSŽ ešte v banke "nemohol" prejaviť, dosahovala výška klasifikovaných úverov 10,1 mld Sk, v čase odchodu tejto spoločnosti z banky bola výška klasifikovaných úverov 10,9 mld Sk.
Spoločnosť J&T Finance Group vo svojom návrhu krokov sanácie (ozdravenia) IRB definuje tri body, v ktorých štát poškodil akcionárov banky. K prvému poškodeniu došlo tým, že "štát si nesplnil svoju povinnosť a prostredníctvom NBS nezabezpečil kontrolu vývoja akcionárskych podielov tak, ako to vyžaduje zákon". Štát ďalej poškodil akcionárov IRB tým, že umožnil VSŽ ako jednému z "vinníkov" zobrať všetko, čo investoval, ako aj profit z ďalších nesplácaných úverov. K poslednému poškodeniu banky zo strany štátu došlo podľa J&T Finance Group retroaktívnym zrušením vyrovnávania straty z poskytnutia príspevku na štátnu bytovú výstavbu, "čím spôsobil stratu dôvery u ostatných bánk (…), stratu dôvery banky aj u vkladateľov, krízu likvidity a v podstate pád banky".
(Pozri Návrh J&T Finance Group
na sanáciu IRB na 4. strane)
