Za otca amerických sond z desaťročného programu nepilotovaného výskumu Marsu by sa mohol pokojne označiť Mars Global Surveyor. Okolo Marsu krúži od 27. marca minulého roka vo vzdialenosti 125 až 170 km. Udivuje svojimi neuveriteľne detailnými snímkami povrchu. Rozlúštil záhadu Cydónie – ľudskej tváre – ktorú dešifroval ako praobyčajné údolia a kopce. Sledoval vývoj, zúrenie a utíšenie sa "púštnych diablov", prašnej búrky na Marse. Fotografoval južnú polárnu čiapočku, kde je objem ľadu okolo 1 200 000 kubických kilometrov, čo sa rovná takmer polovici ľadovcov v Grónsku. Na severnom póle sa odhaduje množstvo ľadu na 200 000 kubických kilometrov.
Prvorodenú sondu Mars Climate Orbiter vypustili z Mysu Canaveral 11. decembra minulého roku a po prekonaní vzdialenosti 669 miliónov kilometrov bude krúžiť po takmer kruhovej dráhe vo výške 405 km nad povrchom červenej planéty. Sonda má dve kamery, infračervený spektrometer a vysokovýkonné spojovacie zariadenie. Bude plniť vedecký program skúmania marťanskej atmosféry. Dôležitou úlohou, ktorou konštruktéri poverili Mars Climate Orbiter, je spojovacia pomoc jeho mladším súrodencom. Zmení sa na retranslačnú stanicu pre druhorodeného brata – Mars Polar Lander. Túto úlohu bude Mars Climate Orbiter plniť až do 8. 2. 2000, aby sa o necelý mesiac uviedol do chodu a plnil úlohy svojho vlastného vedeckého poslania po celý marťanský rok, čiže 687 dní. Potom sa znova vypne a počká na svojho ďalšieho brata, ktorý je ešte v pôrodnej sále konštruktérov a bude štartovať 10. apríla 2001. Stane sa tak 22. januára roku 2002, keď na Marse pristane pristávací modul ďalšieho súrodenca – Mars 2001 Lander. Bude prenášať údaje z tejto sondy. V tom čase bude pri Marse aj štvrté dieťa amerického projektu Mars Surveyor – Mars 2001 Orbiter. Týmto sa výpočet súrodencov nekončí. Tým piatym bude v roku 2003 Sample Return Lander. Bude to však nevlastný brat a bude mať dve občianstva. Okrem amerického aj európske. Vzdialenosť Zem – Mars absolvuje dvakrát, lebo sa vráti späť na Zem s odobratými vzorkami marťanskej pôdy. Európa plánuje navyše vyslať k Marsu aj vlastnú sondu Mars Express.
Zo sond smerujúcich k Marsu (v súčasnosti sú to tri) púta najväčšiu pozornosť americká sonda Mars Polar Lander. Štartovala 3. januára a marťanské úlohy si začne plniť 3. decembra. Dôvodom pozornosti verejnosti sú pôdne sondy Deep 1 a Deep 2. Boli vyvinuté v rámci programu New Millenium, hoci podobnú techniku mali Rusi takmer v definitíve už pred desiatimi rokmi, ale z finančných dôvodov ju nemohli dotiahnuť do efektívneho konca. Najmä po neúspechu ich marťanských sond Phobos 1 a Phobos 2. Pôdne sondy sú penetrátory, ktoré sa zabodnú do pôdy Marsu a budú analyzovať vzorky s cieľom nájsť vodu. Keďže sa to stane v blízkosti severnej polárnej čiapočky, teda v mieste, kde by mali byť najväčšie zásoby ľadu, s úspechom sa tak trochu počíta. Inak by sa okolo toho pravdepodobne nerobil až taký rozruch, nepripravoval sa bohatý televízny program a pozorovacie stretnutia pre milión detí z celého sveta, ktoré majú svoje mená napísané na špeciálnom mikročipe a ktorým NASA poslala list, kde sa okrem iného píše: "Od tejto chvíle je tvoje meno súčasťou vesmíru." (Ako keby mená tých, čo tam napísaní nie sú, súčasťou vesmíru neboli…)
MILAN LACKOVIČ
