ky plukovník Marco Bertolini. "Nie, nehnevajte sa na mňa, ja viem, že možno vyzerám ako niekto, kto chce prísť o živobytie," vysvetľuje prekvapenému reportérovi talianskeho Corriere della Sera ostrieľaný vojak, ktorému sa na prsiach leskne zlatá medaila, získaná počas misie medzinárodných jednotiek Extraction force v Libanone. "Ak by si však nejaký pekár vzal do hlavy, že odstráni hlad na svete tým, že bude od rána do večera piecť rožky, čo by ste si o ňom pomysleli? Že je to blázon." Podobne, ako je hlad komplexný problém, je aj pokoj na Balkáne niečím, čo nedokáže priniesť iba zopár náletov. Prečo? "Na jednej strane pre zložitosť terénu, ale aj preto, že predsa už máme podobné skúsenosti z Vietnamu, Afganistanu i Iraku, patričnú lekciu nám dala história. Mýtus o leteckých silách ako o totálnej zbrani totiž nie je ničím iným ako len mýtom. Po bombách musí prísť na rad povestný pešiačik s puškou v ruke. Ale pozor! Jeho úlohou je dostať pod kontrolu isté územie, nie priniesť mier." Definície mieru sa rôznia a plukovník Bertolini pravdepodobne nemá na mysli mier, ktorý je výsledkom mlčania zbraní, ale ten, ktorý vychádza z ľudských sŕdc a do slovenčiny ho prekladáme skôr slovom pokoj. V susednom Macedónsku je v súčasnosti pripravených 10-tisíc mužov NATO. Koľko by ich však bolo potrebných na "dobytie" Kosova? "Všeobecne sa hovorí o tridsiatich tisícoch mužov v zbrani, avšak len za predpokladu, že ich intervenciu budú podporovať obe bojujúce strany. Títo muži budú schopní nanajvýš čeliť nejakým lokálnym zrážkam a malým konfliktom. Bolo by ich však príliš málo na to, aby sa postavili zoči-voči celej juhoslovanskej armáde. Zatiaľ nám ešte nik nevydal pokyn, aby sme sa pripravovali na inváziu. A dúfam, že podobný rozkaz ani nikdy nepríde." (jk)