BRATISLAVA (SME - dd) - Na negatívne ekonomické výsledky SR, podľa ktorých dosahuje rast hrubého domáceho produktu iba 0,5 %, reagovali dvaja hlavní ekonómovia súčasnej vlády už tradične odlišne. Obidvaja sa však zhodujú na nevyhnutnosti prijať návrh rozpočtu v navrhovanej podobe.
Podľa I. Mikloša na dodržanie 15-miliardového deficitu rozpočtu bude potrebné prijať aj tzv. dodatočné opatrenia. Materiál, ktorý by mal analyzovať riziká rozpočtu a navrhnúť ich riešenie je pritom už hotový. Navrhuje však len zmeny na strane príjmov. Malo by ísť o zmeny, ktoré sú na ročnej báze schopné priniesť do rozpočtu 10 až 11 mld Sk. Vzhľadom na to, že prijatie týchto opatrení si ešte vyžiada nejaký čas, do tohtoročného rozpočtu by mali priniesť iba 5 až 6 mld Sk. Ide o už medializované opatrenia, ako zvýšenie poplatkov za doklady, zvýšenie spotrebnej dane z uhľovodíkových palív a mazív. Príjmom rozpočtu by však malo pomôcť predovšetkým jedno z dvoch živo diskutovaných opatrení - zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) , alebo znovuzavedenie dovoznej prirážky. Rozhodnutie, či SR uplatní dovoznú prirážku alebo zvýši DPH, je podľa Mikloša na vláde, podporuje však zmenu DPH. Podpredseda vlády včera zároveň vyhlásil, že vzhľadom na vysokú nezamestnanosť a nízky rast HDP bude veľmi ťažké naplniť predpoklady, na ktorých je návrh rozpočtu postavený. To podľa neho signalizuje, že treba zintenzívniť práce na dodatočných príjmoch tak na strane výdavkov, ako aj príjmov.
B. Schmögnerová včera vyhlásila, že bude vo vláde presadzovať, aby sa kabinet rizikami návrhu rozpočtu nezaoberal ešte predtým, ako návrh rozpočtu schváli parlament. Priznala, že údaje o polpercentnom ekonomickom raste Slovenska v závere minulého roka nemohli nikoho potešiť, zároveň však dodala, že prognózy ekonomického rastu sa líšia. Napríklad Štatistický úrad SR prognózuje 2,9-percentný rast HDP, Infostat rast o 3,3 %. Netreba však kvôli tomu meniť rozpočet. Podľa ministerky je dôležité, aby sa zabezpečil 3-percentný ekonomický rast. Tomu by podľa jej slov mali pomôcť projekty finančnej reštrukturalizácie podnikov a bánk, ktoré pripravuje vláda, ako aj prílev zahraničných investícií.
Podpredseda vlády však po prijatí tzv. dodatočných opatrení ďalší priestor na rast príjmov nevidí ako reálny ."V nasledujúcich rokoch sa preto treba sústrediť hlavne na znižovanie výdavkov rozpočtu," vyhlásil. Tu sú podľa neho rezervy hlavne v sociálnom systéme, ktorý je príliš mäkký, neefektívny, ťažko financovateľný a neodolný voči zneužitiu. Súčasný sociálny sytém SR pritom označuje za brzdu oživenia ekonomiky. Hlavným problémom je, že je kvôli nemu malý rozdiel medzi mzdou pracujúceho a podporou nezamestnaného. Šetriť by sa podľa neho malo aj v štátnej správe, ktorá je podobne neefektívna. V oboch týchto oblastiach by sa mali tento rok prijať prvé zmeny, zásadnú reformu však predpokladá od roku 2000.
