V okamihu, keď si pre Oscara za celoživotné dielo prišiel osemdesiatdeväťročný režisér Elia Kazan, sa hľadisko v losangeleskom pavilóne Dorothy Chandlerovej rozdelilo na dva tábory. Časť postojačky aplaudovala (Steven Spielberg sa pridal k aplauzu po sediačky) a druhá - vrátane nominovaných hercov Nicka Nolta a Eda Harrisa - zostala sedieť bez pohnutia. Mnohé hollywoodske hviezdy tvorcu vynikajúcich filmov ako Na východ od raja či Električka zvaná túžba ignorovali, pretože ho považujú za udavača. Kazana vidia ako symbol éry mccarthizmu, keď sa mnohí umelci pre svoje politické presvedčenie dostali na čiernu listinu, pretože v roku 1952 Výboru pre neamerickú činnosť udal ôsmich kolegov. "Kazanovo celoživotné dielo, to sú skvelé filmy a zničené životy," povedala Norma Barzmanová, autorka z čiernej listiny, ktorá utiekla s manželom za prácou do Francúzska. Pred pavilónom čakala na režiséra asi 300-členná skupina protestujúcich s transparentom Čierna listina sa nedá ospravedlniť. K incidentom nedošlo, policajti však preventívne uzavreli chodník oproti vstupnej bráne do areálu a gesto, keď si Kazan po prevzatí ceny k sebe privinul režiséra Martina Scorseseho a herca Roberta De Nira, ktorí mu cenu odovzdávali, takmer dojalo aj ich (v Hollywoode to tak chodí). Elia Kazan, kedysi preslávený svojím "diabolským úškrnom", ktorým neskôr mnohým pripomínal skutočného diabla, si kontroverznosť svojho ocenenia zrejme dobre uvedomoval. Na pódiu sa dlho nezdržal a aj jeho ďakovná reč bola krátka: "Chcem sa poďakovať akadémii za jej odvahu a veľkorysosť." Novinárom sa po slávnostnom ceremoniáli vyhýbal. Popredný filmový kritik Richard Schickel v súvislosti s diskusiami o tom, či Kazan - ktorý získal Oscara aj za svoje filmy Dohoda medzi džentlmenmi (1947) a V prístave (1954) a objavil také hviezdy ako James Dean, Marlon Brando, Elli Walach - mal, alebo nemal dostať Oscara, hovorí: "Toto symbolické hľadanie obetných baránkov ma privádza do šialenstva. Jediné, čo ja osobne Kazanovi nemôžem odpustiť, je, že objavil Jamesa Deana." (r, dík)
(Pozri aj 5. stranu)
