Ešteže obranca Novák na konci prvej polhodiny dokopol po centri Zvaru loptu do brány, lebo trápenie Košičanov s Humenným i samých so sebou by asi vyústilo do poriadneho odvaru. "Boli aj lepšie vzájomné zápasy ako tento," začal svoje hodnotenie jeden z domácich asistentov Ladislav Molnár. "Obe mužstvá sa dobre poznajú, hostia prišli v psychickej pohode. Škoda nepremenených príležitostí, chýbal ešte jeden gól a stretnutie by vyznelo inak. V druhom polčase sa totiž na ihrisko vkradla nepochopiteľná nervozita. V hre o titul nás držalo jedine víťazstvo. Keďže futbal sa hrá na góly - a jeden sme dali - tešia ma len tri body. Druhá poistka v podobe úspešnej jedenástky mohla vniesť do našich radov pokoj, naopak, báli sme sa o výsledok, lebo futbal vie byť v závere aj krutý a vypomstiť sa." Pokým hosťujúci lodivod Vladimír Gombár netajil sklamanie z ustráchanosti a nefungovania stredu poľa, zaslúženej prehre sa nebránil: "V útoku to bolo veľmi zlé. Bez pohybu sa futbal nedá hrať. Cez polčas sme sa prestriedali, trochu sa to zlepšilo aspoň v bojovnosti, no strelecky sme sa nepresadili. Nemali sme čo stratiť, viacerých som však nepoznával. Týka sa to Micáka, Čišovského, Sovič stál na polovici ihriska a ďalej vlastne nemám čo komentovať." Po nepremenenej penalte v domácom tábore nastal šum, s koncovkou si totiž Košičania nie a nie potykať. "Máta ma to, je to hrozné, ako riešime niektoré situácie v šestnástke. V západoeurópskych ligách strelci dokážu dávať góly z oveľa ťažších pozícií a my máme z vyložených šancí problém trafiť bránu. Keď sa to predsa podarí, lopta ledva doskáče k brankárovi! Vysvetlenie? Možno by to nejaký útočník na mojom mieste vedel, ale nám chýba zdravé, drzé sebavedomie. So súperom sa treba pohrať, zaklincovať ho, zdvihnúť ruky a ísť víťazne do stredu," dodal bývalý brankár, teraz už na poste asistenta. ZDENĚK KOVÁŘ