BRATISLAVA (SITA, tv) - Železnice SR (ŽSR) rozhodnú ešte v tomto roku, komu dajú prednosť v dodávkach rušňov a iných koľajových vozidiel v najbližších rokoch. Do úvahy prichádzajú firmy Martinská mechatronická, a. s. Martin, ZTS Vývoj, a. s. Dubnica nad Váhom, ADtranz Signal Stockholm a konzorcium vedené akciovou spoločnosťou ŽOS Vrútky. O dodávateľovi sa rozhodne na základe výberového konania.
Riaditeľ pre vedu a výskum spoločnosti Martinská mechatronická Pavel Pavlásek považuje výberové konanie za neopodstatnené. ŽSR majú totiž podľa neho povinnosť odoberať nové rušne typu R755 od ich výrobcu ZTS TEES, a. s. Martin. Táto povinnosť vyplýva zo zmluvy z roku 1996, na základe ktorej sa železnice zaviazali odobrať 98 rušňov tohto typu do roku 2003. Ako uviedol P. Pavlásek, táto zmluva bola podmienená len úspešným vykonaním prototypových skúšok, ktoré budú ukončené v júni tohto roku. Na základe evidenčného stavu potrebujú ŽSR v súčasnosti dodať do roku 2003 spolu 46 rušňov. Tento počet sa podľa P. Pavláska môže ďalej meniť, závisí to od vývoja ekonomickej a dopravnej situácie na železniciach. O konkrétnejších požiadavkách včera v Martine rokovali zástupcovia ZTS TEES a Martinskej mechatronickej spolu s riaditeľom divízie železničných koľajových vozidiel na Ministerstve dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT) Jurajom Gaškom. Podľa J. Gaška zostáva kúpa rušňov aj napriek ich akútnemu nedostatku pre ŽSR naďalej otáznikom. Dôvodom je nevyriešená otázka financovania celého projektu súvisiaca so schválením štátneho rozpočtu. Podľa P. Pavláska nepriaznivú finančnú situáciu ŽSR nemusia riešiť iba dotácie zo strany štátu, ale aj odstránenie prezamestnanosti v celom podniku. Včera prebehla aj testovacia jazda rušňa R755 na trase Vrútky - Diviaky, ktorú P. Pavlásek označil za bezproblémovú.
Po ukončení skúšok rušňa R755 by sa malo začať s jeho sériovou výrobou. Maximálna reálna výroba týchto rušňov dosahuje podľa P. Pavláska 400 kusov ročne. Záujem prejavili už aj viaceré zahraničné subjekty z Ruska, Kazachstanu a z Južnej Ameriky. Pri plnej výrobe by sa vytvorili pracovné miesta pre 10-tisíc ľudí, priamo v Martine by mohlo byť hneď zamestnaných 1500 osôb. Na vývoj a skúšanie prototypu rušňa bolo vynaložených spolu 140 mil. Sk z prostriedkov ŽSR. Cena jedného rušňa by po nabehnutí na sériovú výrobu nemala presiahnuť 60 mil. Sk, čo je zhruba 60 % ceny zahraničných výrobcov.
