Súčasné sídlo prezidenta Slovenskej republiky - Grassalkovichov palác na bratislavskom Hodžovom námestí - privíta po tohtoročnej voľbe hlavy štátu svojho nového obyvateľa. Zatiaľ posledným jeho nájomníkom bol v rokoch 1996-1998 Michal Kováč, nebol však ani zďaleka jedinou významnou osobnosťou, ktorá tam prebývala. "Palác je známy tým, že ho často navštevovali rakúsko-uhorskí panovníci Mária Terézia a neskôr František Jozef I., a napríklad arciknieža František Ferdinand d‘Este, ktorého v roku 1914 zavraždili v Sarajeve, sa tu zoznámil so svojou neskoršou manželkou grófkou Žofiou Chotkovou," vraví riaditeľ odboru ekonomiky a správy Kancelárie prezidenta SR Ján Klepáč, ktorý má históriu paláca v malíčku. Pohnuté osudy a história objektu sa začali písať v 18. storočí, keď dal neskorobarokový palác postaviť kancelár cisárovnej Márie Terézie, gróf Grassalkovich. Po prvom majiteľovi získali palác Esterházyovci a po nich ho, až do skončenia 1. svetovej vojny, vlastnili Habsburgovci, konkrétne arciknieža Fridrich, generálny inšpektor rakúsko-uhorskej armády. V medzivojnovom období sa palác stal sídlom Zemského vojenského veliteľstva pre Slovensko a Podkarpatskú Rus, so vznikom slovenského štátu v roku 1939 sa zmenil na sídlo prezidenta Tisa, po skončení druhej svetovej vojny v paláci tri roky úradovalo Predsedníctvo SNR a neskôr sa prezidentským výnosom Klementa Gottwalda z paláca stal až do roku 1988 Dom pionierov a mládeže. V tom roku sa začalo s jeho rekonštrukciou a palác sa mal stať domom umení, vedy a kultúry. Po revolúcii v roku 1989 sa však plány zmenili a vtedajší minister kultúry Ladislav Snopko chcel v objekte vybudovať galériu moderného umenia. Ani tento zámer sa nezrealizoval, a palác sa mal stať sídlom československého prezidenta počas jeho návštev Slovenska. Nakoniec sa v apríli 1993 rozhodlo, že Grassalkovichov palác bude sídlom prezidenta Slovenskej republiky. "Tak ako sa menil účel paláca, menila sa aj jeho prestavba. Búrali a opätovne sa stavali priečky a až pred šiestimi rokmi sa začal palác rekonštruovať s tým, že bude prezidentským sídlom," dodáva k histórii objektu Ján Klepáč. Napriek mnohým prestavbám je však dnes značná časť interiéru paláca zrekonštruovaná do pôvodnej podoby, takže budúca slovenská hlava štátu sa bude pohybovať v priestoroch, ako ich poznala už Mária Terézia.
ANDREJ ŠIMONČIČ
