Dátum, o ktorom hovoria dohody z Oslo ako o konci päťročného autonómneho obdobia, je podľa Palestínčanov záväzný. Vidia v ňom príležitosť jednostranným vyhlásením palestínskeho štátu demonštrovať svoje právo na sebaurčenie, vyjadriť nespokojnosť s izraelským postojom v mierovom procese, respektíve dať najavo, že ten už vlastne nemá ďalej zmysel. Pravdu má však aj druhá strana, ktorá sa odvoláva na tie isté dohody z Oslo a tvrdí, že tento krok by bol ich porušením. V záveroch z Oslo sa totiž hovorí aj to, že o konečnom štatúte území sa musí rozhodnúť na základe vzájomnej dohody. Termíny z Oslo sa ostatne vždy plnili so stále väčším časovým sklzom a rokovania o konečnom štatúte území, ktoré mali byť podľa pôvodného plánu do mája skončené, sa ešte ani nezačali. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu neuspel s odštartovaním tohto procesu a namiesto toho doviedol izraelskú vládu do kolapsu a predčasných volieb. Budú sa konať dva týždne po magickom 4. máji.
Názory jednotlivých kandidátov izraelských volieb na budúcu povahu palestínskej entity sa líšia. Niektorí si ju zadefinovali ako štát, všetci sa však zhodujú na tom, čo podniknúť, ak palestínsky prezident Jásir Arafat vyplní svoju hrozbu: Izrael anektuje veľké časti územia Predjordánska a pásma Gazy. Odhliadnuc od násilia, ktoré by takýto krok vyprovokoval, Palestínčania by stratili aj politicky, veď z niekdajšej samosprávy by ostalo len torzo a aj za pomoci medzinárodných vyjednávačov by sa len veľmi ťažko získavalo späť územie, ktoré by malo byť podľa ich predstáv základom budúceho štátu. Napriek tomu však môžu 4. máj využívať ako istý tromf. Vplyv na výsledok volieb je síce diskutabilný - vôbec nie je jasné, koľko Izraelčanov opustí rady stúpencov Netanjahua v dôsledku toho, že im jeho politika nepriniesla mier, a koľko, naopak, ich rady rozšíri v presvedčení, že politika voči Palestínčanom potrebuje tvrdú ruku. Palestínčanmi naznačovaná ochota "vypočuť si rady" svojich spojencov i tradičných sponzorov mierového procesu a na základe nich prípadne "presunúť" dátum vyhlásenia štátu, nie je ničím iným ako sondovaním, aké medzinárodné garancie na vytvorenie štátu získajú, ak sa tohto kroku bezprostredne zrieknu.
Odpoveď na túto otázku hľadá Arafat na svojej ceste po viacerých európskych krajinách a 23. marca bude pred ňu vo Washingtone postavený aj prezident USA Bill Clinton. Čaká ho neľahký diplomatický oriešok - Arafat by totiž rád počul jednoznačné vyjadrenie podpory pre palestínske snahy o sebaurčenie.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
