VEĽKÝ KRTÍŠ (SME - rim) - Vývojom zamestnanosti v okrese Veľký Krtíš, ktorý sa s 30,66-percentnou mierou nezamestnanosti radí v tomto smere k najhorším na Slovensku, sa včera zaoberali predstavitelia štátnej správy a samosprávy, odborového zväzu KOVO, okresného a krajského úradu práce, ako aj zástupcovia najväčších zamestnávateľských subjektov v okrese. Stav nielen v ich regióne, ale aj v iných častiach Slovenska kvalifikovali ako kritický, a to hneď z niekoľkých dôvodov. Podľa zástupcu firmy STP Comex, s. r. o. V. Krtíš, ktorá ako jediný strojársky podnik v okrese nedlhuje štátu, poisťovniam ani pracovníkom ani korunu, Vladimíra Noska situácia v zamestnanosti aj v celkovej podnikateľskej sfére je nepriaznivá, pretože štát namiesto aktívnej príliš mnoho prostriedkov investuje do pasívnej politiky zamestnanosti. "Čo podnikateľom chýba, sú aj stabilné pravidlá hry v podnikaní. Napríklad sa často menia daňové zákony, čo nám neumožňuje perspektívne plánovať do budúcnosti," zdôraznil V. Nosko. Štát podľa prítomných vytvára podmienky pre špekulantov namiesto toho, aby podporil perspektívne firmy, ktoré sú v budúcnosti schopné vytvárať nové pracovné miesta. Podnikateľov zaťažuje aj vysoká úroková miera úverov. Kritická situácia v okrese je predovšetkým v Bani Dolina a v Liaze, a. s. V. Krtíš. V roku 2002 prechádza baňa, kde pracuje 1300 ľudí, radikálnym útlmovým programom, a ak sa dovtedy nenájdu alternatívne možnosti zamestnania, hrozí, že miera nezamestnanosti v okrese stúpne o 6,5 percenta a bude atakovať hranicu 40 percent. V nepríjemnej situácii je aj Liaz, kde podľa konateľa spoločnosti Mariana Troligu musia prepustiť 120 ľudí. Liaz má síce dostať od štátu 12 miliónov korún na podporu zamestnanosti, z legislatívnych dôvodov chce však od zmluvy odstúpiť. Zo súčasných asi 300 zamestnancov tak ostane v závode pracovať 180. Zámerom vedenia je však postupne stav zamestnanosti v podniku zvyšovať a poskytnúť prácu až pre 500 pracovníkov. Avšak pri podmienkach, ktoré nekorešpondujú s tými súčasnými. Potenciálom okresu býval aj poľnohospodársky sektor, kde však za posledné roky stav pracovníkov zo 7-tisíc klesol na súčasných asi 2-tisíc. Nepriaznivá je demografia okresu. Podľa prednostu Okresného úradu Bohuslava Beňa počet obyvateľov klesol v posledných rokoch zo 48 600 na súčasných 46 400. O niečom svedčí aj úroveň vzdelania, keďže v okrese je vysokoškolsky vzdelaných len 4,8 percenta obyvateľov. Vláda by podľa prítomných nemala vytvárať podmienky len pre zahraničných, ale aj domácich podnikateľov. Zvlášť pre podniky, ktoré sú ešte životaschopné. Regionálna rada okresu po svojom skonštituovaní vytypuje prioritných zamestnávateľov okresu a spolu s ďalšími orgánmi bude presadzovať, aby prostriedky zo štátu smerovali práve k nim. Ak štát svoju súčasnú filozofiu pomoci podnikateľom nezmení, okres Veľký Krtíš bude patriť k prvým, kde výrobno-sociálny kolaps pocítia jeho obyvatelia na vlastnej koži.