nikto nemôže nasmerovať do určitej skupiny tovarov viac ako 100 % svojich výdavkov. Vyplýva to z analýzy, ktorá neberie do úvahy tzv. nabaľovacie efekty. V rozhovore pre denník SME to povedal ekonomický poradca podpredsedu vlády I. Mikloša Vladimír Zlacký. O 12-percentnom dosahu zvýšenia DPH na infláciu pritom v poslednom čase hovorí predovšetkým ministerka financií Brigita Schmögnerová.
"Vypočítanie primárneho efektu je jednoduchá aritmetika. Ak sa DPH zvýši zo 6 % na 10 %, ceny pre občana by sa mali zvýšiť z 1,06-násobku ceny bez dane na 1,1-násobok. Ceny tovarov podliehajúcich nižšej sadzbe DPH by preto mali vzrásť o 3,8 %," hovorí V. Zlacký. Keďže rozsah tovaru podliehajúceho nižšej DPH je 40 až 60 % spotrebiteľského koša, jednorazový vplyv na infláciu by sa mal pohybovať v intervale 1,5 až 2,3 %. "Aj pri extrémnej možnosti, že by úplne všetky tovary patrili do sadzby dane, ktorá sa má zvýšiť o 4 %, bude jednorazový vplyv na infláciu maximálne 3,8 %," dodáva.
Ministerka Schmögnerová týmto analýzam vyčíta, že neberú do úvahy tzv. nabaľovacie efekty, ktoré sa prejavujú hlavne v krajinách, kde nie je dostatočne vyvinuté trhové prostredie. Zvýšenie dane alebo iného nákladu o určité percento si totiž obchodníci zohľadnia v zvýšení cien o neadekvátne vyššie sumy, pričom budú rásť hlavne ich zisky. V krajinách s fungujúcim konkurenčným prostredím sa tieto efekty neprejavujú. Ekonomický poradca podpredsedu vlády však v tomto prípade nabaľovací efekt na rozdiel od ministerky financií neočakáva. Dôvodom sú nie príliš optimistické sociálne perspektívy obyvateľstva, vyplývajúce z rastúcej nezamestnanosti, zmrazovania miezd a vážnych existenčných problémov mnohých súkromných firiem. "Slovensko sa dostáva do obdobia, keď obchodníci nemôžu rátať s výraznejším rastom kúpnej sily. Ak by si neúmerne zvýšili ceny, ľudia obmedzia spotrebu a obchodníci tým prídu o oveľa vyššie zisky, ako keby si ceny zvýšili iba o sumu nevyhnutnú vzhľadom na rast daní. Naopak, domnievam sa, že obchodníci budú musieť absorbovať časť zvýšenia daní, takže ich marže ešte klesnú," tvrdí V. Zlacký. Z tohto dôvodu bude podľa neho reálny dosah zvýšenia DPH na infláciu nie vyšší, ale nižší, ako je aritmeticky vypočítaný primárny dosah. Okrem toho je tzv. nabaľovací efekt obmedzený v tomto prípade aj skutočnosťou, že daň z pridanej hodnoty je určitým spôsobom iba dodatková. Účtuje sa totiž ako zvýšenie ceny pri konečnej spotrebe. Po zvýšení DPH by preto v zmysle logiky tejto dane mala cena zostať nezmenená a zvýšiť by sa mala iba daň.
Odhad ministerky financií, že vplyvom nabaľovacieho efektu sa inflácia po zvýšení DPH jednorazovo zvýši o 12 %, považuje V. Zlacký za nezmyselný. Keďže tovary spadajúce do nižšej sadzby dane tvoria 40 až 60 % spotrebiteľského koša, ich ceny by sa museli zvýšiť o 20 až 30 %. To znamená, že tzv. nabaľovací efekt by musel byť 16 až 26 %, teda 4- až 6,5-krát vyšší ako efekt kroku, ktorý ho spôsobil. "Neprichádza do úvahy," dodal k tomu V. Zlacký.
