"Ó, šťastná vina," hovorí katolícky misál. Ó, šťastná vina Adamova, ktorý podľahol pokušeniu diabla a vytvoril tak precedens hriechu, pre ktorý musel prísť na svet Boh, aby spasil človeka. Možno práve toto je ten správny uhol pohľadu, z ktorého by sme mali hodnotiť aj správu výboru múdrych, kvôli ktorej v noci z pondelka na utorok rezignovalo dvadsať európskych komisárov. Niektorí z nich boli obvinení z "favorizovania", ktoré bolo v texte použité namiesto termínu "korupcia".
"Podali sme demisiu a idem si vypiť," vyhlásil v pondelok krátko po polnoci komisár pre poľnohospodárstvo Franz Fischler, zatiaľ čo jeho kolegovia pokračovali v debate o správe výboru múdrych. Podobne ako ďalší komisári ani on nebol osobne obvinený zo žiadnych chýb. Čo sa však dá robiť vo chvíli, keď sa byrokratická mašinéria, ktorú máte kontrolovať, dostane až do bodu, "keď je ťažké nájsť kohokoľvek, kto má aspoň minimálny pocit zodpovednosti"? Zvyšku komisie to došlo až o malú chvíľu a rovnako súhlasila s hromadnou demisiou.
Je však možné, že táto "šťastná vina" bude viesť napokon k niečomu lepšiemu, ako je súčasná pozícia Európskej komisie, ktorá sa počas desaťročí stala iba akousi ošúchanou kulisou európskej scény. Nič lepšie ako kríza totiž nedokáže priniesť radikálnu zmenu, ktorej výsledkom by boli naozaj fungujúce inštitúcie, majúce blízko k potrebám 350 miliónov obyvateľov Európskej únie. Európania, pochádzajúci napospol z fungujúcich demokratických krajín, totiž pomaly zisťujú, ako sa stále väčšia a väčšia časť ich životov dostáva do rúk bruselskej byrokracie, ktorú nikto z nich nevolil, nemôže ani kontrolovať jej prácu a všeobecne sa začína tušiť, že je riadne skorumpovaná. "Je možné, že sa nám konečne podarí nastoliť novú európsku kultúru, ktorá by sa mala vyznačovať transparentnosťou inštitúcií," tvrdí Pauline Greenová, šéfka socialistickej frakcie v Európskom parlamente.
Sen o spojených štátoch európskych je ešte veľmi vzdialený a ani keď sa stane realitou, nebude nikdy tým istým, čím sú Spojené štáty americké. Príliš veľa jazykov na jednej strane, príliš veľa silných národných tradícií na druhej. To, čoho sme svedkami teraz, je v podstate kvalitatívna zmena elitného projektu, ktorý sa zrodil zo snov a jeho ďalšie kroky na ceste k skutočnému demokratickému superštátu boli formované vládami a byrokraciami. A nie je nič výnimočné, ak je táto cesta sprevádzaná škandálmi a krízami. GWYNNE DYER
(Autor je historik a publicista)
