Bývalý luxemburský premiér. Predsedom EK sa stal v roku 1995 po tom, čo Briti odmietli Belgičana J.-L. Dehaena. Štyri zo šiestich prípadov korupcie, z ktorých je EK obvinená, sa stali ešte pred jeho nástupom. Santerovo meno nie je spojené ani s jedným škandálom, 148-stranová správa výboru múdrych mu však vyčíta, že neviedol EK s pevnou rukou a umožnil, aby boli prostriedky EK zneužité, resp. aby z prípadov korupcie neboli vyvodené dôsledky.
Edith CRESSONOVÁ
Francúzska socialistka zodpovedná za školstvo a výskum. Bola hlavnou obvinenou v škandále. Okrem iného sú v mnohých zmluvách, ktoré uzatvárala, isté nezrovnalosti. Najmä v rámci programu Leonardo. Zo svojej pozície sa snažila protežovať najmä svojich priateľov socialistov. Najviac medializovaným bol prípad Cressonovej zubára a osobného priateľa, ktorý dostal miesto v programe EÚ o AIDS aj bez príslušnej kvalifikácie.
Manuel MARÍN
V predchádzajúcej EK viedol tento Španiel humanitárnu organizáciu EÚ ECHO a program pre rozvoj Stredomoria MED. Program MED bol zastavený z Marínovej iniciatívy už v roku 1995, keď sa v ňom objavili prvé známky korupcie. V roku 1997 sa objavili pochybnosti aj okolo ECHO, v dôsledku čoho bol neskôr odvolaný jeden zo zodpovedných pracovníkov. Marínovi nebol nikdy dokázaný osobný podiel na týchto škandáloch.
Hans van den BROEK
V rámci Európskej komisie má na starosti krajiny strednej a východnej Európy. Do agendy tohto holandského komisára spadajú aj programy Phare a Tacis na pomoc spomínaným regiónom, v rámci ktorých sa vyskytli isté nezrovnalosti pri rozdeľovaní fondov. Ďalšími najčastejšie skloňovanými menami správy sú Fín Erkki Liikanen, Španiel Joao de Deus Pinheiro, Nemka Monika Wulfová-Mathiesová a Talianska Emma Boninová.
(ČTK, LN, r)
