Keď Paul van Buitenen - Holanďan pracujúci v Európskej komisii - na jeseň minulého roka upozornil na niektoré nezrovnalosti v jej práci, prinútili ho opustiť jeho úrad. Jeho kritika však spustila lavínu, v dôsledku ktorej ho v utorok v noci nasledovali aj všetci dvadsiati členovia komisie. "Éra arogantných komisárov, ktorí sa nezodpovedali nikomu za nič, sa končí," konštatoval britský liberálny demokrat M. Campbell.
V podtóne prvých reakcií na demisiu sa včera odrážalo vždy politické stanovisko. Britskí euroskeptici sa predbiehali v kritikách, zatiaľ čo optimistickí Francúzi označili demisiu za "prvý prejav politickej Európy". Odchádzajúci kresťanskí demokrati pripustili, že komisia spravila chyby, jej prácu však aj tak hodnotia pozitívne. Nastupujúci socialisti sú naopak za urýchlené vymenovanie novej komisie, ktorej zloženie by odrážalo novú - teda socialistickú - tvár Európy. Akákoľvek výrazná zmena zloženia európskej exekutívy ešte pred júnovými voľbami do Európskeho parlamentu by však nemusela byť príliš rozumná a najmä dlhodobá. Nateraz totiž nie je vylúčené, že v ňom socialisti - najmä po tom, čo predvádzajú v Nemecku - nedostanú až takú výraznú podporu voličov.
Aj keď sa v 148-stranovej správe, ktorá viedla k odstúpeniu komisie, otvorene nespomína meno jej predsedu Jacqua Santera v súvislosti so žiadnym z korupčných škandálov, bola prijatá všeobecne najmä ako kritika na jeho adresu. Priateľský Luxemburčan podľa názoru mnohých nebol ekvivalentnou náhradou za svojho predchodcu Delorsa a komisia mu časom prerástla cez hlavu. Najvypuklejším zosobnením korupcie EK je pritom francúzska socialistka Edith Cressonová, aj v jej prípade však nie sú výnimočné hlasy, že je len obetným baránkom. Skutočným terčom kritiky je údajne celá komisia, ktorá postupne strácala autoritu.
Ďalším aspektom súčasnej krízy je pretrvávajúci zápas medzi EK a Európskym parlamentom. Parlament, ktorý bol považovaný len za akýsi prívesok bruselských inštitúcií, sa jednoducho vzoprel a tým, že prinútil komisiu podať demisiu, dokázal, že chce mať v architektúre modernej Európy dôstojnejšie miesto. Aj keď si na to nevybral práve najpríhodnejšiu chvíľu: desať dní pred berlínskym summitom, ktorý by mal definitívne vyriešiť pálčivú otázku euroreforiem.
Vláda v Bratislave si možno v tejto chvíli kladie otázku, aký dosah môže mať kríza na Slovenské integračné ašpirácie? Bezprostredne žiadny: už vo štvrtok sa stretne v Bruseli bilaterálna slovensko-európska pracovná skupina na vysokej úrovni a presne podľa plánu pokračuje aj skríning slovenskej legislatívy. Ak sa však situácia skomplikuje a počas nemeckého predsedníctva sa EÚ nepodarí vyriešiť otázku reforiem, mohol by byť pre nás ohrozený decembrový helsinský summit, od ktorého sa všeobecne očakáva, že preradí Slovensko do prvej skupiny kandidátov. JURAJ KITTLER
