V sobotu večer bolo bratislavské Štúdo S poloprázdne. Dôsledok toho, že si ľudia kupujú vstupenky na známe mená a Ungelt väčšine Bratislavčanov nič nehovorí. Možno len skonštatovať, naša škoda! Pretože pražské súkromné Divadlo Ungelt, ktoré koncom roku 1995 slávnostne otvoril Miloš Kopecký, je neprehliadnuteľným fenoménom pražského kultúrneho života. A nielen vďaka vychytenému klubu, kde je unikátna zbierka obľúbených stoličiek a kresiel, ktoré divadlu darovali významné osobnosti. Mimochodom, prvý dar bol práve od pána Kopeckého. V malom divadielku, ktorého majiteľom je Milan Heim, vznikajú najmä pozoruhodné inscenácie. V intenciách divadelnej filozofie, ktorú mi raz formuloval Jiří Menzel. Neunudiť diváka na smrť. Ponúkať ľahkú zábavu. A pritom vôbec nie pokleslú. Ungelt stavia na osvedčené hodnoty. Dobrý komorný text so silným príbehom ponúkajúcim kvalitným hercom veľký priestor. Dominuje humor a pritom je to o živote, a teda aj veciach vážnych, s ktorými sa divák identifikuje. Na konkrétny titul sa dávajú dohromady konkrétni umelci, ktorí najlepšie zodpovedajú úlohe. A výsledkom je nielen plné hľadisko, ale dokonca i uznanie odborníkov. Už minulý rok Alena Vránová za výkon v Búrlivej jari získala cenu Thálie ako najlepšia divadelná herečka. (Že cena bola oprávnená, mali sme možnosť vidieť v "esku" v rámci festivalu České divadlo ‘98.) A tohto roku má Ungelt opäť jedno želiezko v ohni. Práve Sylviu, ktorá sa hrala v sobotu v Bratislave. Vendula Křížová (širokému okruhu konzumentov známa zo seriálu Život na zámku) je nominovaná na rovnakú cenu. A jej Sylvia si naozaj zaslúži pozornosť, herečka totiž nehrá ženu, ale psa. Hra A. R. Gurneya, jedného z najhranejších amerických dramatikov, ukazuje, čo s ľuďmi dokáže jedna huňatá štvornohá potvorka. Perfektne odpozorované typy oblúdených "páničkov" i vzpierajúcich sa manželiek odsunutých na druhú koľaj, ktoré však nakoniec tiež kapitulujú pred psou láskou, šarmantne hrajú Oldřich Vízner, Jaromír Dulava (ten má až trojrolu) a Dana Syslová. Mimochodom, v civile sú všetci "majetkom" svojich štvornožcov. Jediná bez psa je práve Vendula Křížová, o to prekvapujúcejší je jej prepracovaný psychologický portrét psích inštinktov a úskokov, ktorý by potešil aj Stanislavského.
BARBORA DVOŘÁKOVÁ
