e pominuteľnosti a v konečnom dôsledku nepodstatnosti bytia všetkého existujúceho. Nie náhodou sa preto mandala tvorí z piesku, ktorý túto ideu svojou nestálosťou stelesňuje a zvýrazňuje.

Takáto nevšedná ponuka prichádza od dvojice ľudí, ktorí sa svojimi aktivitami už pár rokov pozitívne fixujú v slovenskom kultúrnom povedomí a nútia Bratislavčanov opúšťať ich obľúbené centrá metropolitnej kultúry - manželia Kissovci už mnohokrát dokázali, že schátranú synagógu v Šamoríne nedali do poriadku len z rozmaru a eufórie z ponovembrového príchodu na Slovensko, tentoraz sa oddnes do nedele jej povznášajúci interiér stane malým "slovenským Tibetom". Štyria tibetskí mnísi tu obradným vytváraním pieskovej mandaly budú skladať do jedného celku komplexný obraz vesmíru, spojeného obojstranným magickým putom so svojou predlohou - svetom. Celé, na Slovensku ojedinelé podujatie sa začne dnes podvečer o 18.00 h v šamorínskej synagóge prednáškou predstaviteľa dalajlámu pre strednú a východnú Európu Chhime R. Chhoekypu, ďalšie dni sú vyhradené práci mníchov, ktorú môžu záujemcovia na mieste sledovať vždy od 11.00 do 17.00 h, na záver potom v nedeľu mandalu rozmetajú a vhodia do Dunaja. Príchod tibetských poslov práve v tomto čase nie je náhodný, 10. marca si svet pripomenul štyridsiate výročie okupácie tohto územia čínskou armádou a útek štrnásteho dalajlámu do indického exilu, v ktorom je dodnes. Čína vyslala do Tibetu armádu v roku 1950 s tým, že je to jej historické územie, ktoré jej patrilo od 13. storočia. Povstanie z roku 1959 neprežilo vyše 80 000 ľudí, dalajlámu do exilu nasledovalo asi 120 000 Tibeťanov a v Európe a Severnej Amerike ich žijú ďalšie tisícky. Mandala znamená v preklade kruh, ktorý symbolizuje, že všetko okolo nás sa stáva súčasťou nášho vedomia. Mnísi ju používajú ako diagram, návod na vizualizáciu (v priebehu iniciácie a každodennej meditácie) kozmu cez niektorý z jeho základných aspektov, rituálne umenie je nielen dôležitým meditačným cvičením, ale aj prostriedkom posolstva Budhu. Práca na štvordňovej tvorbe mandaly sa vždy začína v stredu. V starom Tibete sa často mandaly zhotovovali z pieskov drvených priamo z farebných kameňov, dnes sa používa piesok z bieleho drveného kameňa, farbeného nabielo, načierno, namodro, načerveno, nažlto a nazeleno. Mnísi - umelci, ktorí poznajú mandalu naspamäť a učili sa ju vytvárať niekoľko rokov, sa najskôr upokojujú a motivujú špeciálnymi modlitbami, pri práci sedia priamo na doske smerom k centrálnemu bodu. Súčasťou rituálu je tibetská duchovná hudba, ktorú "šamorínski" mnísi v piatok večer po práci predvedú aj v bratislavskom Českom centre. Vyvrcholením obradu bude už spomínané nedeľňajšie rozmetanie mandaly, keď sa farebný piesok zhrnie do stredu a prenesie k Dunaju, jeho vsypanie do rieky je jej posvätením. Rozmetanie mandaly symbolizuje pominuteľnosť všetkého. Zlého i krásneho. ALEXANDER BALOGH