Hlavné pojednávanie sa začalo čítaním obžaloby, ktorá 77-ročného Šakiča viní zo zodpovednosti za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti, čím mal v roku 1944 zaviniť smrť najmenej 2000 zajatcov ustašovského koncentračného tábora Jasenovac. Šakič však vyhlásil, že "sa necíti byť vinným v žiadnom bode obžaloby". "Mám čisté svedomie. Chcel by som dodať zopár slov," povedal Šakič pred sudcom Draženom Tripalom. Ten ho však zastavil, aby mu pripomenul, že má právo mlčať. Šakič, bývalý ustašovec, ktorý si pokojne a so zatvorenými očami vypočul 35-stránkovú obžalobu. V nej sa uvádza, že zajatcov v tábore vystavoval mimoriadne ťažkej fyzickej práci, hladovaniu, fyzickému a psychickému mučeniu a dovoľoval iným ustašovcom, aby svojvoľne zabíjali internovaných. "Som hrdý na svoju minulosť. Ak by mi dnes ponúkli rovnaké miesto, prijal by som ho. Jasenovac bol legálnou inštitúciou, v ktorej pracovali tí, čo sa podieľali na deštrukcii chorvátskeho štátu a boli nebezpeční pre verejný poriadok, ale v tábore sa nediali hromadné popravy," vyhlásil Šakič v roku 1994.
Prvý proces v samostatnom, postkomunistickom Chorvátsku s príslušníkom vojnového ustašovského režimu Anteho Paveliča odložili 4. marca vzhľadom na zdravotný stav obvineného, ktorý podľa lekárskej správy trpí vysokým tlakom. Proces vyvolal veľkú pozornosť doma i v zahraničí - považuje sa za skúšobný kameň ochoty Chorvátska, snažiaceho sa o členstvo v európskych štruktúrach, vyrovnať sa so svojou rozporuplnou minulosťou. Obžaloba za päť mesiacov vypočula 46 svedkov. Mnohí z nich boli svedkami či obeťami zverstiev páchaných vo vyhladzovacom tábore, ktorý vo viacerých prípadoch krutosťou prekonal nemecké vzory. Šakič utiekol v roku 1947 do Argentíny, kde pokojne prežil pol storočia, až kým vlani v apríli neprehovoril o svojej minulosti. Argentínska polícia ho zatkla po tom, ako Chorvátsko pod veľkým medzinárodným tlakom požiadalo o jeho vydanie. Ak Šakiča uznajú za vinného, hrozí mu trest odňatia slobody až na 20 rokov, teda najvyšší trest, ktorý súčasné chorvátske trestné právo pozná.
