vážne posledné hrozivé varovania Javiera Solanu, ktorý má mandát vedenia aliancie nariadiť útok armád NATO na Juhosláviu.
Kosovo má už tri týždne dohodu o "širokej autonómii". V reáli je však všetko po starom. Dohoda v ústnom podaní - nijaké podpisy - neznamená fakticky nič. Po konferencii v Rambouillet zostala kameňom úrazu kapitola o implementácii dohody - o tom, kto bude dohliadať na odsun srbských jednotiek a odzbrojenie Albáncov. Kým kosovskí Albánci si išli domov "len" premyslieť, či môžu naozaj bez obáv odovzdať zbrane, Srbsko odmieta mierové zbory - akékoľvek, pod vlajkou NATO i pod vlajkou OSN - ako narušenie svojej štátnej suverenity.
Ak kosovskí Albánci skutočne podpíšu, vina za stroskotanie dohody môže zostať len na pleciach Belehradu. Ak je UCK definitívne na strane Západu, situácia v Kosove opäť nadobúda dostatočne "čierno-bielu" podobu, akú mal konflikt v Bosne vo chvíľach pred útokom NATO. Aliancia, od piatka bohatšia o tri stredoeurópske štáty, ktoré sa môžu stať dôležitým zázemím budúcich vojenských operácií v Juhoslávii, má však proti sebe aj Moskvu. Traja medzinárodní sprostredkovatelia v konferenčnom centre Kléber budú presviedčať zástupcov Belehradu, a súčasne si budú komplikovať život navzájom. Ruský sprostredkovateľ Majorskij v rozhovore pre ruskú televíziu ORT odmietol, že by v mierovom pláne pre Kosovo vôbec išlo o nejaké zahraničné mierové zbory. V texte plánu, ktorý publikovala agentúra Reuters, v článku 7 o implementácii sa však hovorí o tom, že "strany pozvú NATO, aby vytvorilo a viedlo vojenské sily s cieľom pomôcť zaistiť vyhovenie (dohode)…" Jasne sa spomínajú sily KFOR, t. j. medzinárodné sily pod velením NATO, i keď je tu zmienka o súhlase Bezpečnostnej rady OSN, čo je za súčasného postoja Moskvy predpoklad nereálny.
Čerstvé posily v aliancii nútia Rusko zubami-nechtami trvať na svojich pozíciách. Belehrad sa cíti bezstarostne. Dokonca sa nehanbí ukazovať svetu svoju lásku k mieru vypustením 1001 bielych holubíc z belehradskej zoo. Symbol mieru, sprofanovaný v časoch Varšavskej zmluvy, možno dojme srdcia ruských ľavičiarov. NATO má pozíciu ľahšiu i ťažšiu zároveň. Časť armád nových členov bude podliehať priamo veleniu aliancie. V Maďarsku, ktoré susedí s Juhosláviou, je letecká základňa SFOR. ČR prisľúbila účasť v mierových silách KFOR. Poľsko síce nemusí Belehrad príliš trápiť, o to viac však trápi Moskvu ako most aliancie na Východ. Aj keď sa noví členovia sotva zapoja do útoku na Belehrad, vojenské i politické plus pre alianciu je nesporné. Mínusom, ak to tak možno nazvať, je len ťarcha zodpovednosti za premenenie vlastných slov na činy.
BAŠA JAVŮRKOVÁ
