Ako vnímate uskutočnenie integračných snáh Poľska do NATO?
"Vstup Poľska do NATO považujeme za najväčší úspech Poľska od čias druhej svetovej vojny. Rokovania boli veľmi zložité, a na ich počiatku sme vôbec nemali istotu, či sa skončia úspešne. V roku 1990 boli na našom území ruské vojská. Ani NATO nebolo pripravené prijať nových členov. Spomeniem deklaráciu maďarskej vlády premiéra Németha z roku 1990, ktorého požiadavka na vstup do atlantických štruktúr sa stretla s nepriaznivým ohlasom zo strany NATO. Krajinou, ktorá od počiatku podporovala našu snahu, bolo Nemecko. V polovici 90. rokov túto iniciatívu prevzali USA, pretože v Európe bola obava, že náš vstup do NATO môže vyvolať nepriaznivú reakciu zo strany Ruska."
Aké sú vzájomné vzťahy Poľska a Ruska, najmä teraz po vstupe vašej krajiny do NATO?
"Na Poľsku teraz spočíva veľká zodpovednosť, čo sa týka východnej politiky. Ide o to, aby naše vzťahy s Ruskom, Ukrajinou a Litvou boli priateľské. Môžeme o tom hovoriť v troch aspektoch. Dvere vstupu do NATO by mali zostať otvorené, aby sa tam dostala Litva a neskôr aj Ukrajina. Po druhé Rusko je naším susedom a ide nám o to, aby sa Poľsko nestalo ‘frontovou‘ krajinou. Rusko nemá dôvod obávať sa vstupu Poľska a iných krajín do NATO. Každý, kto má základné informácie o NATO, vie, že je to zoskupenie demokratických krajín, ktoré nikdy nikoho neohrozovali. Myslím si, že naše vzájomné vzťahy by mali byť teraz lepšie. Tretí bod, od ktorého závisia naše vzájomné vzťahy, sa týka vnútorného vývoja v Rusku. Alebo sa Rusko vráti na cestu svojich imperiálnych ambícií z minulosti, a tak bude ohrozovať naše krajiny a vôbec celú Európu, alebo bude demokratickou krajinou so všetkými znakmi, čo si, samozrejme, želáme. Naše susedské vzťahy s Ruskom sú poznačené veľmi zložitou históriou, ale príklady zmierenia v Európe sú samozrejmosťou."
Čo bude znamenať vstup do NATO pre vašu ekonomiku?
"Na príklade Španielska, ktoré pomerne dosť neskoro vstúpilo do NATO, som skúmal, ake dôsledky z toho plynú. Neboli veľké. Zväčšuje to však, samozrejme, stabilitu, bezpečnosť a pravdepodobne sa to bude odzrkadľovať na príleve investícií. Skutočnosť, že sa pripravujeme na vstup do EÚ a sme členom NATO, všeobecne zlepšuje investičnú atmosféru v Poľsku. Nevidím však priamy vplyv na našu ekonomickú situáciu."
Ste bývalým ministrom zahraničných vecí - ako si spomínate na poľsko-slovenskú spoluprácu z tých čias?
"Veľmi vysoko som hodnotil úroveň stretnutí s mojimi slovenskými partnermi. Spolupracoval som s tromi ministrami zahraničných vecí SR, Jurajom Schenkom, Pavlom Hamžíkom, potom so Zdenkou Kramplovou. To, čo nás vždy znepokojovalo, bol fakt, že verbálne deklarácie sa neodzrkadľovali v praxi. V záujme Poľska bolo, aby Slovensko išlo tou istou cestou smerovania do EÚ a NATO. Vnímali sme signály, ktoré nás znepokojovali. Napríklad zmeny v rámci školstva, zmeny politiky voči národnostným menšinám atď. No napriek tomu som vždy zastával názor, že Slovensko by malo patriť do prvej skupiny štátov prijímaných do NATO a EÚ."
Ako hodnotíte súčasný stav?
"S touto vládnou koalíciou spájame veľké nádeje. Chcem však poznamenať, že na entuziazme sa nedá stavať dobrá bezpečnostná politika. Slovenskú vládu čakajú roky overovania intencií, a predovšetkým overovania kompaktnosti vládnej koalície. Pokiaľ sa táto demonštrácia jednoty udrží a reformy budú naďalej pokračovať, Slovensko veľmi rýchlo dobehne prvú skupinu. Podľa mňa je to otázka roka-dvoch. Poľsko by malo ešte aktívnejšie podporovať Slovensko v jeho reformných snahách, hlavne teraz, keď je členom NATO, môže tlačiť na ostatných členov tohto zoskupenia."
PRE SME - MALGORZATA WOJCIESZYŃSKA
