"Migrénu mám od 19 rokov. Spočiatku boli záchvaty bolesti zriedkavé a ľahké, stav sa mi zhoršil ku koncu štúdia na vysokej škole," hovorí jedna z pacientok, ktoré vyskúšali nový liek proti migrénam. Ako trémistka sa mladá žena stresovala pred každou skúškou. Keď si našla zamestnanie, dúfala, že záchvaty poľavia. Mýlila sa, a po čase ju pre časté absencie prepustili. Podobne to dopadlo aj v ďalšom zamestnaní. Vinou migrén prišla o miesto, čo ju postupne po dvoch rokoch doviedlo až k psychiatrovi. Ten ju poslal k neurológovi. Nový liek bol pre ňu, ako vraví, "dar z neba". Nosí ho stále pri sebe, a keď jej je zle, vezme si ho a o chvíľu je schopná pracovať. V novom zamestnaní o tom, že ju trápia migrény, nikto nevie. Podľa neurológa MUDr. Petra Kukumberga z Bratislavy ženy trpia migrénami 2,5-krát častejšie ako muži. Prieskumy ukázali, že rovnaké trápenie prežíva 8 až 12 percent populácie. Vo vyspelých krajinách máva ročne 120 miliónov ľudí asi 1,4 miliardy záchvatov migrény. Najčastejšie postihnutou skupinou pacientov sú ľudia vo veku od 25 do 55 rokov, pričom výskyt sa s vyšším vekom znižuje. "Migréna je záchvatové ochorenie, nie obyčajná bolesť hlavy. Od bežnej bolesti sa líši intenzitou, pacienti ju popisujú ako bolesť polovice hlavy. Tú často sprevádza vracanie, nevoľnosť, poruchy zraku a precitlivenosť na svetlo a zvuk," uviedol P. Kukumberg. Ako doplnil, vyvolať ju môže nedostatok spánku, hormonálne zmeny, počasie, vzostup tlaku, stres, ale aj chemické zložky v niektorých druhoch potravy (syry, čokoláda, červené víno). Niektorí pacienti majú aj genetickú predispozíciu. Ak trpeli obaja rodičia migrénou, je 70-percentné riziko, že dieťa ju bude mať tiež. Ak ňou trpel len jeden z rodičov, riziko je 45-percentné.
ANDREA KADNÁROVÁ
