me ako napríklad Rezeš a spol., si nahromadili obrovské majetky a my, čo sme "nerobili", žili sme od výplaty k výplate, v strachu o svoju budúcnosť, my trpíme preto, že sme nekradli. Asi sme neboli v pravú chvíľu na pravom mieste. Tak nám treba. Isté je, že k procesom spravodlivosti, k náprave nikdy nedôjde, pretože prepojenie ľudí vo vysokých, ale i nižších funkciách je podľa mňa dokonalé. Naďalej prevláda rodinkárstvo, zaviazanosť, konkurzy sa robia s vopred istým víťazom a pod. Skrátka, každý každému je niečím zaviazaný, a tak náprava je, podľa môjho názoru, vo fiktívnej rovine. Prevláda politický názor, ekonomické prepojenie, a nie odbornosť, ktorá nás môže posunúť dopredu. Často sa do funkcií dostanú ľudia, ktorým sa nechce robiť, chcú len využívať výhody, ktoré im funkcia umožňuje. Čítal som, že pán premiér sa ospravedlňoval sudcom a prokurátorom za to, že nebudú mať v tomto roku valorizované platy, t. j. deväť mesiacov sa im plat nezvýši. Potešilo ma, že sa niekto vopred ospravedlňuje ľudom, ktorým bolo niečo sľúbené a nedostanú to. V tomto zmysle slova to kvitujem a vysoko si to vážim. Avšak, keď som sa zamyslel nad druhou stranou mince, nesmierne ma to rozladilo. Som učiteľom momentálne na ZŠ, predtým som učil na vysokej škole i na učňovskej. Absolvoval som pedagogickú fakultu, postgraduálne štúdium, spravil som si doplnkové štúdium na PdF. Angažujem sa v športovej práci na dedine, som poslancom miestnej samosprávy. Počas celého svojho učiteľského pôsobenia vediem svojich žiakov k správnemu, logickému mysleniu a môj plat po 33 rokoch praxe je 10 450 Sk hrubého, čo je strop. Mne, ale ani mojim kolegom sa nikto nikdy neospravedlnil za to, že máme nízke platy, že nemáme a nebudeme mať valorizované platy. My musíme deti vychovávať, učiť a starať sa o nich. Nemôžeme im povedať, že im neodovzdáme všetko, čo vieme, len preto, že máme nízke platy. Neviem si predstaviť, kde by bola táto republika, keby nemala takých obetavých učiteľov, ktorí za almužnu vychovávajú ľudí, učia ich a pripravujú do života. Neviem, ako by mohol vyrásť dobrý lekár, právnik, ekonóm, keby k tomu nebol správne vedený. Ľudia, ktorým dala spoločnosť do rúk najväčšie bohatstvo národa - deti, živoria v tejto spoločnosti. Vraj sudca či advokát po 18 rokoch praxe môže dosiahnuť plat poslanca. Vychoval som mnoho lekárov, právnikov, ekonómov, ale plat poslanca nedosiahnem, ani keby som žil a pracoval sto rokov. Za týchto okolností úroveň vzdelania a výchovy našich detí bude prudko klesať. Aj učitelia sú len ľudia.V súčasnosti chýba školstvu koncepcia. Ako máme motivovať naše deti, keď vidia, že nie rozum a svedomitá práca sú dôležité, ale nafúkanosť, velikášstvo a plná peňaženka s nakradnutými peniazmi. Veď čo vidia naše deti vo svojom okolí: násilie, krádež, zločinnosť. Stačí sa pozrieť na našu mládež a hneď je každému zrejmé, kto a čo je jej idolom. Môj názor je taký, že od diskusie a poukazovania na chyby predchádzajúcich "vládcov" by bolo načase prejsť ku konkrétnym činom. Nezabúdajme, že iba to, čo z našich detí vychováme, môžeme v budúcnosti od nich očakávať.
PaedDr. MILAN STRUHÁR, Dubník