Som občan SR a mám 56 rokov. Za toto obdobie som prežil všeličo, na veľa vecí si pamätám a vytváram si na ne vlastný názor. V poslednom čase už dlhšiu dobu nemáme prezidenta, čo v človeku vyvoláva pochybnosti. V parlamente už boli platonické snahy o voľbu prezidenta, na túto tému už bolo zmarené referendum a až teraz, dosť neskoro po voľbách, sa prijal zákon o priamej voľbe prezidenta. Preto aj pre mňa je veľmi aktuálna otázka, aký by prezident Slovenska mal byť. Ak si uvedomím, že by to mal byť môj prezident, hneď musím sprísniť požiadavky na túto osobu a vynárajú sa mi viaceré kritériá. Napríklad má byť v sukniach alebo v nohaviciach? Z môjho pohľadu je to jedno. Má vyzerať k svetu? V tomto kritériu mám jasno, má byť minimálne priemer a o niečo viac, samozrejme, manekýn nemusí byť. Vzdelanie. Minimálne absolvent VŠ. Povahové vlastnosti. Čulý, zdvorilý a spoločenský s prirodzeným darom reči. Politická minulosť, súčasnosť. Zásadne by nemal byť zaťažený komunistickou minulosťou. Jednoduché zdôvodnenie, je potrebné reprezentovať demokratickú spoločnosť, nie komunistickú. Komunisti sa šplhali vždy po iných chrbtoch a všetko si zľahčovali. Súčasná politická príslušnosť nie je nutná, veď si ho budú voliť občania a nie politici, resp. politické strany. Vzťah k Slovensku. Tu si je potrebné uvedomiť najmä to, že na Slovensku žije 85 % Slovákov a zvyšok tvoria národnostné menšiny. Bolo by veľmi nekorektné, aby sa o tento post uchádzal príslušník národnostnej menšiny. Ako to poznať? Podľa mňa jednoducho: na základe reči, mena a pododobne. Kritérií, samozrejme, môže byť aj podstatne viacej. Každý má právo si vytvoriť svoju predstavu, samozrejme, iba vtedy, keď rozmýšľa. Na základe tejto jednoduchej úvahy, kto z eventuálnych možných uchádzačov o prezidentský post spĺňa dané kritériá, by som vybral z ponovembrových politikov, ktorí boli najviac v popredí. Teda pán Mečiar (nemôžem voliť, lebo on si vie z každého urobiť úhlavného nepriateľa a vojnu si neželám), pán Čarnogurský (nepohotový a aj svojich priaznivcov vie nemilo prekvapiť, nerád by som žil v obavách), pán M. Kováč (ako prezident pôsobil zakríknutým dojmom, alebo v tom bolo aj niečo iné?), pán Schuster (komunistická minulosť a zrejme sa necíti byť Slovákom, keď si priezvisko píše po nemecky), pán Čič (komunistická minulosť), pán Švec (o jeho minulosti sa všeličo povráva), pán Slota (extrémista, svojimi praktikami veľmi ubližuje Slovákom na juhu). Uviedol som charakteristiky, ktoré sú v mojich očiach pre budúceho prezidenta SR nevhodné. Samozrejme, že iná optika prináša iné závery. Ale jedno je isté, budeme mať takého prezidenta, akého si zvolíme. Ak si tú známu múdrosť prispôsobíme vyjde nám: Budeme mať takého prezidenta, akého si zaslúžime!

JOZEF POŽGAJ, Vráble