budú chýbať peniaze, ak sa daň nezvýši. Zvýšenie sadzby DPH o jedno percento znamená ročne zhruba 2 mld Sk príjmov pre štátny rozpočet. Rozdiel medzi mať a nemať osem miliárd korún je šestnásť miliárd. Na také jednoduché počty netreba ani koaličnú radu.

Ani podpredseda vlády Ivan Mikloš si nemyslí, že zvyšovanie daní je príjemná a najmä perspektívna cesta. Pre nastolenie makroekonomickej rovnováhy je nateraz pravdepodobne nevyhnutná. Ak sa o rovnováhu nepostará vláda, postará sa o ňu trh. Jedným vrzom sa pritom postará aj o vládu. Kríze však možno predísť. Napríklad aj tak, že vláda splní programové vyhlásenie, v ktorom sa okrem iného píše: "… je potrebné prijať stabilizačné opatrenia, ktorých zásadným cieľom musí byť zníženie fiskálneho deficitu a deficitu platobnej bilancie. (…) Vláda bude musieť prijať aj viaceré nepopulárne opatrenia, ktorých intenzita bude o to väčšia, o čo dlhšie sa v minulosti odkladali…" Musí zmeniť filozofia míňania "štátnych" peňazí, na reformu rozpočtu však treba viac času a možno aj politickej odvahy. Slovné spojenia o sociálnosti hospodárskej politiky sa musia naplniť obsahom, aby prestali byť ideologickou floskulou. Unavujú aj donekonečna omieľané frázy o neprípustnosti zaťaženia občana reformnými nákladmi. Nepomáha ani maľovanie čertov ako náhrada za hľadanie argumentov.

Od boku vystrelené bolo tvrdenie, že zvýšenie dolnej sadzby DPH hrozí až 12-percentným okamžitým rastom inflácie. Ak malo poslúžiť iba iba na ovplyvnenie verejnej mienky, potom sa z odborného stal problém politický. Experti vypočítali, že zvýšenie sadzby zo 6 na 10 percent by infláciu jednorazovo posunulo len o 2 až 2,5 percenta. Vláda, samozrejme, nemôže očakávať, že zvyšovaním daní získa popularitu. Obľúbenosť sa nezvýši ani vtedy, keď sa ministri budú "ostreľovať" a tvrdiť jeden o druhom, že - napríklad - sa nestará o situáciu v podnikoch, ale koncentruje sa iba na makroekonomiku, čo sú len čísla. Mimochodom, členovia vlády by si pomaly mohli odvyknúť od pocitu, že sú podnikovými riaditeľmi firmy Slovenská republika. A tak už zostáva iba otázka, či vláda má byť populárna alebo dobrá.

EDUARD ŽITŇANSKÝ

Autor je reportérom týždenníka TREND a biznis magazínu DUEL