Jedným z faktorov skresľujúcich údaje o skutočnej výkonnosti ekonomiky je rozsah jej neregistrovanej, "čiernej" časti. Ľudia sa pokúšajú zatajiť transakcie, ktoré nie sú samy osebe nezákonné, no nemôžu alebo nechcú splniť podmienky daňových zákonov, resp. iných legislatívnych noriem. Do tejto kategórie patria aj transakcie, ktoré majú nelegálny charakter (napr. predaj drog). Z toho vyplýva, že rozsah tieňovej ekonomiky nie je možné presne zmerať. Jedna z metód, ktoré pomáhajú analytikom odhadnúť veľkosť nezákonných a neregistrovaných transakcií, vychádza z údajov o množstve obeživa, pričom jej základným argumentom je to, že transakcie na čiernom trhu sa realizujú zásadne v hotovosti, takže čím väčší dopyt po hotových peniazoch je, tým viac neregistrovaných obchodov v ekonomike prebieha. Podľa posledných výskumov by tak tieňová ekonomika v Belgicku, Španielsku a Taliansku mohla dosahovať okolo pätiny celkového hrubého domáceho produktu. Dokonca i v Nemecku, známom všeobecnou úctou k dodržiavaniu zákonov, približne každá siedma marka mení majiteľa bez akéhokoľvek oficiálneho záznamu. Približne rovnaký priestor zaberá tieňová ekonomika i v susednom Francúzsku. Ani jedna z uvedených krajín sa však nemôže rovnať Rusku, kde je podľa odhadov analytikov rozsah tieňovej ekonomiky rovnaký ako "oficiálnej".

Západná Európa dáva veľký rozsah neregistrovaných aktivít za vinu stále rastúcemu daňovému zaťaženiu obyvateľstva a podnikov v posledných dekádach tohto storočia. Demotivujúcim sa stáva stále väčší rozdiel toho, čo podnik vyplatí zamestnancovi ako mzdu, a toho, čo v podobe rôznych poplatkov, príspevkov a daní (vrátane dane z pridanej hodnoty) zamestnanec musí zaplatiť. V Taliansku a vo Francúzsku sú napr. náklady na jedného zamestnanca pre podnik asi trikrát vyššie, ako je jeho čistá mzda. Tento faktor častokrát rozhoduje o tom, či sa podnik rozhodne zamestnanca oficiálne zaregistrovať, alebo ho zamestná načierno. Výhody sú pritom aj na druhej strane, oficiálne nezamestnaný môže požiadať o ďalšie sociálne dávky. Z tohto dôvodu čierna ekonomika spochybňuje základné údaje o vývoji hrubého domáceho produktu a miery nezamestnanosti. Na vysoký rozsah tieňovej ekonomiky doplácajú v konečnom dôsledky vlády, ktorých daňové príjmy "odchádzajú" do súkromných vreciek. Z výdavkov domácností nie sú odvádzané žiadne poplatky v podobe daní z pridanej hodnoty, rovnako nezdanený ostáva aj príjem druhej strany. Rozmach tieňovej ekonomiky vo vyspelom svete odzrkadľuje meniacu sa štruktúru podnikateľských subjektov. Najrýchlejšie vyvýjajúcim sa segmentom je sektor služieb, ktorý poskytuje najväčší priestor na rozvoj neregistrovaných ekonomických transakcií. Rast príjmov obyvateľstva vyvoláva stále silnejšie snahy o obídenie daňových zákonov a podporuje všetky "obchody", ktoré možno zaplatiť priamo "z ruky" - od opravenia automobilu cez pokosenie trávnika po au-pair služby.

MICHAL NALEVANKO