Podľa predpokladov ekonómov a štatistikov dochádza k rôznym prejavom skrytej ekonomiky vo všetkých inštitúciách tzv. formálneho sektora. Patria do neho všetky malé a veľké podniky, ktoré sú na základe legislatívnych predpisov oficiálne registrované. Živnou pôdou na rozvíjanie činností, ktoré podnik oficiálne neregistruje a ani inak nezachytáva, sú predovšetkým ekonomické dôvody, ako napr. utajovanie skutočných príjmov, umelé zvyšovanie nákladov či platby miezd zamestnancom bez registrácie. Podľa odhadov Infostatu a Štatistického úradu SR, ktoré sa problematikou skrytej ekonomiky a otázkami odhadov veľkostí jej jednotlivých zložiek zaoberajú, objem nepozorovanej ekonomiky v SR v rokoch 1993 až 1995 objemovo rástol, v percentuálnom vyjadrení mal však klesajúcu tendenciu. V roku 1996 sa tento podiel ustálil na 5,8 % z celkovej pridanej hodnoty ekonomiky SR.
Neformálny sektor
Ďalším segmentom skrytej ekonomiky, ktorý bol na Slovensku v poslednom období analyzovaný, bol tzv. neformálny sektor. V jeho rámci boli štatistické prieskumy zamerané na odhady tých činností podnikateľov, ktoré neboli registrované v daňových priznaniach, ako i na odhady podhodnotenia vykazovaných výsledkov. Prieskum ukázal, že v období rokov 1996 až 1998 rástol jednak objem vynaložených výdavkov domácností na nákup tovarov a služieb v neformálnom sektore, ako aj ich podiel na pridanej hodnote. Najväčšie výdavky z celkového objemu výdavkov domácností v tomto sektore predstavujú výdavky na nákup stavebných služieb (až 31 %), ktoré domácnosti používajú predovšetkým pri rekonštrukciách a úpravách domov, bytov či chát. Výdavky na ostatné služby, ktoré domácnosti zaplatia bez získania potvrdenky, predstavujú približne ďalších 25 % zo všetkých výdavkov v neformálnom sektore. Ide hlavne o výdavky na opravy motorových vozidiel, opravy domácich prístrojov, inštalatérske práce, výdavky na kaderníctvo, holičstvo alebo kozmetiku. Výdavky na nákup výrobkov na burzách a trhoch tvoria ďalších asi 38 % z výdavkov domácností na nákup v neformálnom sektore. Ostatné výdavky (asi 1 %) predstavujú výdavky domácností na platby za nájomné a prenájom garáží, ktoré platia súkromníkom bez potvrdenky. Spoločný prieskum Infostatu a Štatistického úradu SR ukázal, že zdravotníctvo, školstvo, polícia, súdy a prokuratúra sú oblasti, v ktorých najčastejšie dochádza k úplatkárstvu. Podľa prieskumov v rokoch 1996 až 1998 narástol počet kladných odpovedí na otázku o poskytnutí úplatku u respondentov z 30 na 45 %. Spolu s tým rástol aj odhad celkových výdavkov domácností na úplatky poskytnuté za tieto služby z 1,8 miliardy korún v roku 1996 na 2,75 miliardy v uplynulom roku.
Nelegálna ekonomika
Medzi hlavné negálne činnosti, s ktorými by sa pri odhadoch celkovej výšky hrubého domáceho produktu SR malo podľa Infostatu a Štatistického úradu SR počítať, patrí najmä pašovanie a predaj nelegálnych drog, predaj pašovaného a ukradnutého tovaru, prostitúcia, nelegálne hazardné hry, trestná činnosť v oblasti nepriamych daní a ďalšia ekonomická kriminalita. Podľa expertov z oblasti drogovej kriminality rozsah tohto druhu trestnej činnosti v rokoch 1993 až 1998 narastal s predpokladaným vyvrcholením okolo roku 2001. Štatistické odhady výdavkov obyvateľstva na nákup všetkých druhov drog v rokoch 1996 až 1998 sa pohybujú okolo 3 až 5 miliárd korún. Príjmy z prostitúcie, ktoré v prevažnej miere nie sú zdanené a nikde evidované, boli hrubo odhadnuté v minulom roku na 1,3 miliardy korún. Podľa analýz Colnej správy, týkajúcich sa rozsahu a štruktúry pašovaného tovaru za rok 1997 (okrem drog), dosiahla hodnota tovaru, ktorý bol predmetom tzv. colného deliktu v roku 1997, približne 2,405 miliardy. Uvedená suma teda zahŕňa len tie prípady, ktoré sa stali predmetom porušenia colných predpisov. Najväčší podiel na pašovanom tovare mali textilné výrobky (22 %), elektronika (18 %), alkohol a lieh (15 %) a cigarety a tabakové výrobky (13 %). Na základe tejto analýzy, ako aj názoru expertov skutočný objem pašovaného tovaru môže byť troj- až štvornásobne vyšší. Reálne odhady hodnoty pašovaného tovaru v roku 1997 sa tak pohybujú v intervale 7 až 10 miliárd korún. Ďalšou významnou aktivitou nelegálnej ekonomiky je nezákonná výroba alkoholu. Zdrojom nelegálnych ziskov liehových mafií je obyčajne suma, ktorú by výrobcovia mali odviesť štátu vo forme spotrebnej dane. Podľa údajov Združenia výrobcov liehu a liehovín na Slovensku (SME, 27. novembra 1997) spotreba liehovín na Slovensku stúpa, ale oficiálna výroba klesá. Slovenské liehovary využívajú výrobné kapacity len na 46 %. Podiel čierneho alkoholu na objeme vyrobených liehovín môže predstavovať 25 až 30 %. Odhad výroby čierneho alkoholu na slovenskom trhu v roku 1996 bol 15 až 17 miliónov litrov liehovín, čo predstavuje hodnotu produkcie asi 2,4 až 2,7 miliardy korún. Z tohto množstva môžu utajené dane z produktov predstavovať 1,4-1,6 miliardy.
MICHAL NALEVANKO
