ciou. Je to kvalitné mužstvo, ale my sme chceli dokázať, že sa mu vyrovnáme. Hrou sa nám to podarilo, obrana bola rovnako pevná ako reprezentačná belasá, a my na hrote sme tiež za útočníkmi Slovana nezaostali. Škoda sľubných šancí z úvodu a najmä mojej príležitosti v druhom polčase. Lopta mi sadla, ale obtrela žrď pri šibenici, žiaľ, zvonku. V závere sme boli aktívnejší, menší dôraz v koncovke a aj chýbajúca trocha šťastia rozhodli. Inak by bola naša radosť väčšia a Slovan by sa vracal smutnejší." Slovan mal len dve vážnejšie šance. Sedlákovi v prvom polčase i Borisenkovi v závere zápasu ich zmaril brankár Norbert Belan. "V úvode sa chlapcom podarilo pribrzdiť ambície Slovana a priškrtiť tak trochu sebavedomie. Keď im to raz nevyšlo pri ofsajd taktike, vybehol som proti Sedlákovi, aby som mu neposkytol čas ani priestor na pokojné zakončenie, a vyšlo to. Po prestávke sme dokázali výkon ešte vystupňovať, boli sme lepší ako súper zvučného mena." Ako videl remízu kapitán belasých Róbert Tomaschek: "S bodom nie sme spokojní, ale ani náš výkon nebol na požadovanej úrovni. Na upravenom, náročnom teréne to bol viac boj ako futbal. Defenzíva prevyšovala ofenzívu. Ani vyložených šancí nebolo. Škoda tej Borisenkovej zo záveru zápasu, Belan vynikajúco zasiahol. V Humennom sme to nikdy jednoduché nemali a teraz sa to opäť len potvrdilo."

JOZEF ŠKUBA