Keď hlavný rozhodca Ľuboš Micheľ ukázal v nadstavenom čase za stavu 1:1 na biely bod, bratislavské Pasienky zašumeli a na viacerých tvárach sa objavil úsmev - na fanúšikovských radostný, na nezainteresovaných pochybovačný. Ak totiž Micheľ posúdil súboj prešovského Kožucha s Majsniarom ako nedovolený, potom mal to isté urobiť aj na opačnej strane v prípade dvojice Krejčí - Šoltís, kde sa zákrok domáceho obrancu zdal byť ešte jasnejší na pokutový kop. "Chceli sme vyhrať, ale nám rozhodca penaltu neodpískal, zato domácim áno. Rátali sme s tým, že ju budeme kopať, aj hráč na ňu bol určený," snažil sa aspoň náznakom humoru povzniesť nad krivdu prešovský tréner Jozef Adamec. Deväťdesiatminútovú poctivú robotu jeho Tatrana podpílil v zlomku sekundy diskutabilný verdikt, ktorým by sa mala zaoberať komisia rozhodcov, hoci každému "triezvemu" je už teraz jasné, ako by to dopadlo. Adamcovi a jeho chlapcom už črtajúci sa bod z Pasienkov nikto nikdy nevráti a po takýchto rozhodnutiach sa slovenský futbal z morálneho suterénu neposunie ani o milimeter vyššie. "Mali sme na dosah veľký úspech. Pred pokutovým kopom som sa vôbec nevzrušoval, veril som Zítkovi, že ho chytí. Rozhodcovia sú súčasťou nášho futbalu, ale každý týždeň sa na nich niekto sťažuje. Z našej strany to bol zodpovedný výkon, ktorý Inter zaskočil. Nedali sme mu priestor a kontrolovali sme defenzívu," dodal Adamec. Z domáceho kouča Jozefa Bubenka nevyšlo ani slovko o inkriminovanej penaltovej situácii. "Víťazstvo je absolútne zaslúžené. Mali sme viac šancí, mohli sme súpera zlomiť už skôr a vyhrať aj vyšším rozdielom. Čakal som, že Prešov bude viac útočiť, mali sme málo pokoja a až po prestávke sa zlepšil náš pohyb." Či boli tri body proti Tatranu absolútne zaslúžené alebo nie, to ukážu najbližšie ťažké zápasy Interu so Slovanom, Košicami a Trenčínom. O tom netreba presviedčať ani Bubenka.

MIROSLAV BUKOV