R. Rapant, člen prvého senátu ÚS, ktorý má rozhodovať o výklade ústavy, na Dzurindovu amnestiu okamžite reagoval slovami, že "bohužiaľ, niet ústavného dôvodu na postup, aký uplatnil predseda vlády". Podľa názoru sudcu J. Drgonca zase išlo o "netradičné, ale nie neústavné riešenie". Predseda súdu Čič síce reagoval na Drgoncovo vyjadrenie slovami, že Drgonec by mohol byť z vtedy ešte prípadného rozhodovania súdu vylúčený pre zaujatosť, Rapantovo vyjadrenie však ponechal bez povšimnutia. Začiatkom tohto mesiaca samotný Čič konštatoval, že článok ústavy o amnestii by mal podľa jeho názoru "obsahovať aj zákaz opráv a zrušovania už vyhlásenej, publikovanej amnestie". Podľa informácií SME jeho výrok vyvolal v právnickej obci značný ohlas, pretože predseda ÚS v podstate prejudikoval rozhodnutie súdu, i keď Čič takýto názor odmieta. Ústava totiž v súčasnosti takýto zákaz neobsahuje, a zo slov predsedu súdu možno tiež vyvodiť, že Dzurindova amnestia nebola protiústavná. Viacerí odborníci spochybnili aj správnosť iniciatívneho listu predsedu ÚS, ktorým požiadal generálneho prokurátora M. Hanzela o odpoveď, či trvá na podaní svojho predchodcu M. Vaľa. Ten posledný deň vo funkcii požiadal ÚS o výklad ústavného článku o amnestii. Keď Hanzel reagoval na Čičov list odpoveďou, že na podaní netrvá, súd rozhodol o tom, že ide o späťvzatie návrhu, ktorému hneď vyhovel. Pozorovatelia dávajú uvedené do súvislosti aj so skutočnosťou, že predsedovi ÚS a ďalším ôsmim sudcom sa končí budúci rok volebné obdobie, pričom sa o funkciu chcú opäť uchádzať. Podľa ústavy sudcov ÚS menuje prezident republiky na návrh parlamentu.