BRATISLAVA (SME - am) - Nemecký spolkový kancelár Gerhard Schröder včera oznámil meno nového ministra financií svojej vlády. Stane sa ním bývalý prezident spolkového štátu Hessensko Hans Eichel, ktorý je zároveň politickým spojencom a osobným priateľom kancelára. Prekvapujúci odchod Oskara Lafontaina sa jednoznačne stal európskou udalosťou týždňa. Šokujúca rezignácia "Červeného Oskara", ako bývalého ministra financií pre jeho ľavicové názory prezývali, nebola podľa mnohých nemeckých denníkov až taká prekvapujúca. O. Lafontaine bol totiž najkontroverznejšou postavou nemeckej vlády, pričom jeho správanie mohlo vážne destabilizovať celú nemeckú ekonomiku.
Hrozivá úroveň nezamestnanosti, spomalenie ekonomického rastu, ale aj prehra SPD v regionálnych voľbách boli pre G. Schrödera hlavnými dôvodmi na to, aby na stredajšom búrlivom zasadnutí nemeckého vládneho kabinetu jasne povedal, že jeho vláda si už ďalej nechce znepriateľovať nemecký priemysel. Lafontainom pripravovaná daňová reforma totiž spôsobila, že niektoré domáce priemyselné skupiny sa vláde začali vyhrážať presťahovaním svojich podnikov za hranice Nemecka, čo by spôsobilo katastrofálnu situáciu na trhu práce. O. Lafontaine uvoľnil aj miesto predsedu SPD, čím pravdepodobne posilní pozíciu G. Schrödera, od ktorého sa očakáva, že bude na uvoľnenú funkciu kandidovať. Podľa niektorých komentátorov však O. Lafontaine dobrovoľným odchodom len predbehol svoje odvolanie. S neskrývanou radosťou privítali Lafontainov odchod aj účastníci finančných trhov. Niektorí díleri v londýnskom City oslavovali odchod "najnebezpečnejšieho muža Európy" (nazval ho tak britský denník Sun) otvorením šampanského. Mnohí z nich obviňovali práve O. Lafontaina za slabosť jednotnej európskej meny, ktorá od svojho zavedenia stratila 10 percent svojej hodnoty voči doláru a libre.
Hodnota eura, ktoré sa počas uplynulých dní ďalej prepadalo na nové minimá, vo štvrtok večer okamžite po oznámení rezignácie prudko vzrástla. Paradoxne sa ukazuje, že odchod O. Lafontaina môže urýchliť uvoľnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorá práve pod jeho kontraproduktívnym nátlakom radikálne odmietala akékoľvek úvahy o znížení úrokových sadzieb. Od nového muža na poste ministra financií H. Eichela sa ďalej očakáva, že daňovú reformu svojho predchodcu zmietne jednoznačne zo stola. Podľa nemeckej tlače je to skúsený, ale menej vyprofilovaný politik ako O. Lafontaine. Európa by však mala jeho osobu vnímať zmierlivo.