To, čo hovorí herec Andrej Hryc na rôznych uzavretých podujatiach o filme Rivers of Babylon a jeho producentovi, nemá zmysel komentovať. Každý ho pozná. Ale ak poskytne rozhovor pre jeden z najčítanejších denníkov, mal by sa vystríhať najmä tárania o tom, čo si myslí a robí producent, tak ako to predviedol 27. februára 1999 v Magazíne SME, lebo je to prejav diletantstva alebo hlúposti, alebo oboje dokopy a okrem toho je to žalovateľné. Nikdy som sa s ním o tom, čo si myslím o promotion, marketingu a merchandisingu filmu, nerozprával, a tak nevie o mojich názoroch nič. Preto ani nevie, ako sa film dostal do sveta a ako sa predáva. Film v skutočnosti po Karlových Varoch začal žiť (z pohľadu slovenského filmu) mimoriadnym životom. A keďže film bol v obrovských dlhoch, všetku prácu som robil sám s najbližšími spolupracovníkmi. Herec však v článku tvrdí, že o film som sa prestal zaujímať jeho dokrútením. Asi nevie, že po nakrúcaní filmu nasleduje ešte minimálne postprodukcia, bez ktorej film nevznikne. Ale povedzme, že to nemusí vedieť. Skôr ako herectvom sa zaoberá niečím iným. Vtedy je však slušné a inteligentné hovoriť o tom, čomu rozumie.
O film bol v rozpore s tvrdením článku po uvedení v Karlových Varoch skutočne veľký záujem. Babylon mal po festivale veľmi zaujímavé referencie aj v nemeckej a vo francúzskej tlači (nie však o hercovi), čo bola pre mňa istá satisfakcia vo chvíli, keď herec dával čudné vyhlásenia, ktoré boli viac ako neinteligentné. Ale nekomentoval som to, len som sa rozhodol, že takémuto hercovi nemôže producent zveriť relevantné informácie o filme. Na nič sa nespýtal niekoľko mesiacov a skutočne nekomunikujeme. Názorovo sme sa rozišli celkom isto v potrebe rozvešiavať plagáty po Karlových Varoch. O inom neviem. Keby mi však bol prezradil, že tie plagáty sú jeho najväčšia túžba, obalím nimi celý hotel Thermal, tak ako to urobil Christo s Reichstagom - nech to stojí, čo to stojí. Sekal by bol isto v tej chvíli na kolenách.
Herec skutočne niekoľkokrát spomenul, že by do projektu možno producentsky vstúpil, no bol len jedným z desiatky záujemcov, ktorí koketovali s touto myšlienkou, ale napokon sa zľakli. V roku 1997 a 1998 investovať do projektu Rivers of Babylon bolo obrovským rizikom finančným, ale aj osobnostným. Odhodlalo sa na to len veľmi málo odvážnych. Aby bol film vôbec dokončený, musel som sa dokonca rozísť s bývalými spoločníkmi a založiť novú spoločnosť, ktorá tie najnutnejšie prostriedky získala či požičala. Andrej Hryc k nim nepatril a neponúkol mi ani ním v SME spomínaných
200 000 korún na výrobu plagátov. Tie by som bol bral okamžite, lebo keď som film dokončil, zostali mi len niekoľkomiliónové dlhy, ľudia čakali na honoráre a nemal som finančné prostriedky ani na výrobu plagátov, nieto na zahraničné verzie filmu. Výrobu plagátov som znovu financoval na dlh, platil som z výnosov z distribúcie a medzitým som hľadal a získal prostriedky na výrobu ďalších propagačných materiálov, medzinárodných verzií, kópií a, samozrejme, aj na prácu s nimi a na ich komerčnú prezentáciu v zahraničí. Tieto moje investície do konkrétnej práce napokon priniesli prvé zaujímavé výsledky, ale o tých herec nič nevie. O to zasvätenejšie sa o nich vyjadruje v rozhovore.
Jedinou pravdivou informáciou týkajúcou sa filmu a mojej maličkosti je to, že náš herec doteraz nedostal vyplatený honorár. Ale určite nerobil zadarmo. Dohodli sme sa (ústne) na spôsobe úhrady, keď film získa prostriedky. Stalo sa a práve v týchto dňoch môže byť jeho honorár vyplatený. Keby som však bol tušil, ako ho to škrie, mohol byť aj jeho honorár splácaný postupne, tak ako to bolo u takmer všetkých hercov i iných členov štábu. Významnou nehoráznosťou, ktorú herec uvádza v SME, je tvrdenie, že vie, čo som si myslel, keď som prišiel do Karlových Varov. Nevie to, lebo som mu to doteraz nepovedal. A keď tvrdí, že tam nebol relevantný propagačný materiál, luhá a poškodzuje meno spoločnosti, moje i filmu. Film mal totiž k dispozícii jeden z najlepších presskitov v slovenskej i anglickej verzii, aký bol kedy na Slovensku pripravený, fotosky, letáky, plagáty, diapozitívy.
Je pravdepodobné, že pán Hryc hovoril s pánom Mathé, vtedajším riaditeľom Českej televízie, o filme Rivers of Babylon (za čo mu ďakujem aj touto cestou), ale keby som bol tušil, čo si z toho herec vygeneruje, zmluvne by som mu to bol zakázal. O vstupe akejkoľvek televízie do filmovej koprodukcie totiž rozhoduje jej riaditeľ možno v Bielorusku alebo Somálsku. V civilizovaných krajinách o tom rozhodujú producenti, v prípade ČT to bol pán Kopecký. A ten sa rozhodol najmä preto, že si prečítal scenár a chcel filmu drobným vstupom pomôcť, pretože poznal aj politické pozadie filmu. Čím však nechcem tvrdiť, že náš herec sa o film nezaujímal a v ničom mu nepomohol. Naopak. Z článku však vyplýva, akoby film mal problémy vinou Hryca. Nie je to pravda. Financovanie filmu prerušil minister Slobodník v roku 1993 z celkom iných dôvodov a MUDr. Hudec a Ing. Krasňanský pokračovali v deštrukcii financovania filmu už od jesene 1995. Napriek tomu som sa rozhodol začať nakrúcať a všetci rozhodujúci spolupracovníci o tom vedeli. Mám na mysli najmä spoluscenáristu P. Pišťanka, režiséra V. Balca, kameramana M. Štrbu a niekoľkých hlavných predstaviteľov. A. Hryca sme obsadili do role Rácza až v januári 1996. Prakticky ako posledného z hlavných predstaviteľov a dnes to už možno otvorene povedať - najmä z mimoumeleckých dôvodov. Definitívne som sa rozhodol na základe jeho politických názorov, tak ako ich prezentovalo jeho súkromné rádio. Pripúšťam, že i to napokon prispelo k problémom s financovaním, ale rozhodne ich nevyvolalo.
SME poskytuje priestor p. Hrycovi i na exkurzy do oblasti financovania filmov a on súka zo seba čísla, ktoré by mohli byť pravdivé, keby o tom niečo vedel. Keďže nevie, strelí číslo 12 miliónov, za ktoré nebol film Rivers of Babylon ani len nakrútený, nieto dokončený. V skutočnosti stál viac ako 23 000 000 Sk, po výraznej redukcii rozpočtu, a je doteraz nedofinancovaný. Ale to je môj problém a riešenie som našiel i dosiahol. Film bol kontroverzne prijatý, veľká časť divákov ho prijala, je to najnavštevovanejší slovenský film za posledné tri roky, niektorým sa páčil menej, iným sa nepáči. To je však špeciálne pri takomto diele normálne. Film teda nerezonuje u herca možno preto, že som mu nevybavil v Karlových Varoch cenu za mužský herecký výkon. Ceny sa však nevybavujú v slušnej spoločnosti plagátmi ani inými merchandisingovými produktmi. O cenách rozhodujú porotcovia. Film skutočne nezískal cenu za mužský herecký výkon. Zrejme je zaujímavý najmä niečím iným. To dokumentuje predovšetkým záujem rôznych filmových festivalov v Európe, Amerike, Afrike i v Ázii o jeho uvedenie a distribučných spoločností o predaj licencií. O tom však informácie v rozhovore s hercom neboli. Stačilo sa spýtať a bol by ich mal. Obávam sa teda, že film ešte len očakáva neobyčajne poučná budúcnosť.
MARIAN URBAN,
producent filmu
(Dialóg obidvoch zainteresovaných na stránkach SME týmto redakcia uzatvára.)
