Skupina turistiek konsternovala dav miestnych obyvateľov zápasom so závojom, do ktorého sa museli Američanky povinne zahaliť pred vstupom na posvätné miesta v iránskom meste Mašhad. Väčšina z nich zápasila s čádormi pripomínajúcimi rubáš, zahaľujúcimi všetko okrem tváre a pridržiavanými jednou rukou pod bradou. Iránski vojaci sa opodiaľ chichotali, jeden postarší Iránec sa chcel s cudzinkami dokonca vyfotiť. V rozpore s nepriateľským postojom iránskej vlády voči USA obyčajní Iránci dávajú najavo radosť z návštevníkov, ktorí majú Irán radi natoľko, že sa odvážili prísť. Je ťažké preniknúť k podstate krajiny, ktorá funguje inak na oficiálnej úrovni a inak v súkromí. Doma si dávajú dole závoje i najoddanejšie moslimky a v sekulárnych rodinách vám ponúknu i pohárik vodky alebo domáceho vína. Turista sa však väčšinou stretáva iba so svetom "tam vonku". Po iránskej revolúcii v roku 1979 boli americkí turisti považovaní za nebezpečných votrelcov. Dnes už nie sú návštevníci z USA takí nenávidení a Irán začína opätovať úsmevy. Rozmaznáva ich otváraním brán k starým perzským pamiatkam, bohato zdobeným mešitám, palácom šáhov, ale dovoľuje im aj priblížiť sa k horám so zasneženými vrcholmi, k ryžoviskám alebo k palmami lemovanými púšťam. Američania sa odvažujú cestovať do Iránu už dva roky. Väčšina z nich s autokarmi s americkými a kanadskými cestovnými kanceláriami, ale sú i takí, ktorí idú súkromne, na vlastnú päsť. Infraštruktúra pre turistov funguje v Iráne prekvapivo dobre, ak si uvedomíme, ako málo bohatých návštevníkov sem v posledných dvadsiatich rokoch zavítalo. Hotely postavené v zlatých časoch ropného boomu sú dnes opravené a slúžia dobre svojmu účelu. Miestna doprava je lacná, prekvapivo presná a bezpečná. Dobrá je kuchyňa, dostatok ovocia, ktoré sa pestuje v celej krajine, a voda tečúca z kohútikov v Teheráne je považovaná dokonca za kvalitnejšiu než predávaná vo fľašiach.
(ČTK/IHT)
