i. Jeho postavenie, ktoré podľa niektorých názorov ušili v roku 1958 na mieru Charlesa de Gaulla, býva často porovnávané s pozíciou monarchu usmerňovaného pomerom politických síl v krajine a ďalšími zložkami ústavného systému. Prezident je ústavne nezosaditeľný a pred niekoľkými týždňami ústavná rada rozhodla, že nemôže byť počas výkonu funkcie prakticky ani trestne stíhaný. Vymenúvava premiéra a na jeho odporúčanie i ostatných členov vlády. Je hlavným veliteľom ozbrojených síl a stojí v čele najvyššej obrany štátu. Má právomoc vypisovať referendum o otázkach ekonomického a sociálneho charakteru. Vedie aj francúzsku diplomaciu, vyjednáva a podpisuje zmluvy. Prezidentovi patrí rad výkonných právomocí a je skutočnou hlavou štátu. Vo Francúzsku pomerne často dochádza k súžitiu prezidenta a vlády opačného politického zamerania. Zloženie vlády vyplýva z pomeru síl po parlamentných voľbách. Napríklad teraz je prezidentom neogaullista Jacques Chirac a premiérom socialista Lionel Jospin. Napriek obavám politológov a politikov z paralýzy takú konšteláciu francúzski občania viac-menej výrazne oceňujú.
Sídlom prezidenta je Elyzejský palác v Paríži, prezidentskému úradu patrí aj ďalší palác Marigny v Paríži, lovecký zámoček v Marly-le-Roi, zámky Rambouillet a Souzyla-Briche pri Paríži a letné sídlo v pevnosti Brégancon v juhofrancúzskom departmente Var.
Prezident má hrubý mesačný plat 40 452 frankov, ale miliónové sumy sú určené na jeho reprezentačné výdavky, na personál, na údržbu jeho sídiel a vozového parku. Bývalý prezident má nárok na hrubý mesačný dôchodok v hodnote 28-tisíc frankov a je navyše doživotným členom Ústavnej rady, čo mu zaručuje ďalší príjem 29-tisíc frankov mesačne. Zákon o tom nehovorí, ale býva zvykom poskytovať bývalým prezidentom zdarma byt, auto a sekretárky.
STANISLAV MUNDIL,
ČTK
