Rozširovanie Severoatlantickej aliancie sa stretlo s vlnou odporu najmä zo strany nacionalistických a ľavicových skupín nielen v krajinách, ktoré požiadali o vstup do aliancie, ale aj v samotných členských štátoch. Predovšetkým ľavicová časť Európy v ňom videla nebezpečnú provokáciu, ktorá by mohla podráždiť Rusko. Rovnako v USA, ktorých politika je voči Kremľu omnoho suverénnejšia, narazilo na vlnu odporu. Najmä v akademickej obci. Odhaduje sa, že veľká väčšina amerických profesorov, zainteresovaných do medzinárodného diania, berie ruskú hrozbu veľmi vážne a dodnes nie sú mnohí z nich presvedčení o tom, že NATO robí dobre, keď prijíma troch nových kandidátov. Samozrejme, výnimku tvoria tí, ktorí majú k strednej Európe nielen racionálny, ale aj emocionálny vzťah, ako napríklad politológ Z. Brzezinski.
Ďalšia silná skupina odporcov rozšírenia NATO sa opiera o ultrakonzervatívnu časť podnikateľských kruhov, ktoré vychádzajú z politiky izolacionizmu (Amerika by sa mala sústrediť na vlastné problémy) a argumentujú strachom z Ruska. Jej typickým predstaviteľom je napríklad washingtonský inštitút CATO. Jeden z jeho vedúcich predstaviteľov T. G. Carpenter v roku 1997 napísal, že "rozšírenie NATO je zavrhnutiahodná myšlienka, ktorá v sebe nesie potenciál katastrofy. Namiesto liečenia rán studenej vojny hrozí totiž vytvorením nového rozdelenia Európy a ženie USA do veľmi riskantných bezpečnostných povinností".
Tretia skupina odporcov rozšírenia bola v samotnom americkom Senáte. Senátori popri obave z ruskej reakcie vychádzali predovšetkým z možných nákladov, ktoré by si rozšírenie vyžiadalo. Štúdie, ktoré nechal vypracovať Kongres a vláda, operujú so sumou rádovo od 10 do 100 miliárd dolárov. Jednu z nich vypracovala aj konzultačná firma Rand Corporation. Podľa jej analytika a bývalého veľvyslanca USA pri NATO R. Huntera počíta horná hranica aj s prípadným ozbrojeným konfliktom, ktorý by vyprovokovalo Rusko.
Senát napokon rozšírenie ratifikoval veľkou väčšinou hlasov a rovnako zamietol aj návrh republikána J. Warnera, že ďalšia vlna rozšírenia bude možná až po časovom období niekoľkých rokov. (jk)
