Pomerne neznáme vydavateľstvo Petrus sa v uplynulom roku predstavilo čitateľom na Slovensku dvoma beletristickými titulmi - knihou básní Stokvetá rieka od čínskeho básnika Tu Fua (712-770) a knihou Výmena, ktorá sprístupňuje jednu z početných drám francúzskeho básnika, dramatika a esejistu Paula Claudela (1868-1955). Obidva tituly sú výrazným kultúrnym a literárno-historickým počinom a obidva sú príkladne vybavené úvodom, záverečnou (edičnou) poznámkou, vysvetlivkami, autorovým kalendáriom (Claudel), ale aj nadštandardnou ilustračnou zložkou. Je zrejmé, že vydavateľ si na svoje plecia zobral ťažký náklad a že sa podujal prehovoriť k svojim súčasníkom sprítomňovaním inojazyčnej literárnej tradície. V prípade Tu Fua tej dávnejšej, v prípade Claudela tej nedávnej, od ktorej nás delí približne sto rokov.

V oboch prípadoch sa vydavateľ oprel o preklady literárnych diel z pera naslovovzatých odborníkov. Prvá knižka sa nesie v znamení prebásnenia Tu Fua Karolom Strmeňom, slovenským exilovým kresťanským básnikom, ktorý na svojom preklade pracoval viac ako dvadsať rokov a ktorý dokázal spojiť vlastné (európske) literárne poučenie s vyjadrovacími špecifikami staršej čínskej poézie na prospech konečnej verzie publikovaného prekladu. Jeho pohyb na tejto osi v záverečnej Poznámke výrečne dokladá "dobrá víla" publikácie, sinologička a odborníčka na dejiny čínskej filozofie a kultúry Marína Čarnogurská, na ktorú sa už v roku 1970 z amerického Clevelandu s dôverou a žiadosťou o posúdenie svojej práce obrátil samotný Karol Strmeň. Ten nám v úvode nazvanom Tu Fu, básnik piatich exilov, poskytol tiež základnú informáciu o "svojom" básnikovi, ako aj stručný komentár k vlastnej práci pri prekladaní čínskej ideografickej poézie do európskeho foneticky písaného jazyka. Takmer nemožné sa však stalo realitou, a to konečne aj v zaslúženej a dôstojnej knižnej podobe. Pri čítaní týchto pravidelných a ľahko plynúcich veršov, no neraz s ťaživou správou o "nespravodlivom" ľudskom údele (rovnako vtedy ako dnes), si spomeňme aj na Strmeňovo úprimné doznanie: "Tu Fua prekladať, to je ako vážiť motýlie krídla."

Druhá spomínaná knižka Výmena našla svoju "krstnú mamu" vo vynikajúcej prekladateľke z francúzštiny, ale aj znalkyni tamojšieho literárneho a umelecko-historického kontextu, v Michaele Jurovskej. To prvé dokazuje Jurovská neustále, to druhé opäť potvrdil jej zasvätený a prepracovaný úvod publikácie s názvom Ko/z/mický optimista Paul Claudel - text, ktorý môže byť pre niektorých čitateľov dokonca väčšou lahôdkou ako vlastná Claudelova dráma z jeho prvého tvorivého obdobia. (Výmenu jej autor dopísal v roku 1894, teda ako 26-ročný, hoci v závere života sa ju pokúsil prepracovať.) "Tento Claudel nie je nijaká skamenelina," tvrdí pani Jurovská a dokladá to neuveriteľne precíznou analýzou dramatického diania, rozvrhnutia postáv, navrstvených významových plánov, ktoré publikovanú (a v súčasnosti aj v Bratislave inscenovanú) hru spoluutvárajú. Faktom však zostáva, že Claudelov jazyk a štýl, ale aj spôsob videnia spred sto rokov, pretlmočený prekladateľkou do slovenčiny s veľkým porozumením pre dobové atribúty či celkovú atmosféru textu, prešiel od tých čias svojou "skúškou ohňom", ak vezmeme do úvahy závratné posuny poetík a umeleckých štýlov v rozpätí jediného, avšak(!) práve 20. storočia. Z nej síce vyšiel - ako umelecké dielo - neporazený, no predsa len tvrdo konfrontovaný s umeleckou i životnou realitou, ktorá prišla po ňom. Nielen ako literárny (divadelný) zážitok, ale aj ako literárno-historický dokument Claudelov text umožňuje zopakovať zdanlivo paradoxné poznanie, že totiž texty mladšie v prísnej hierarchii času neraz v estetickej konfrontácii s prítomnou dobou i skúsenosťou čitateľov starnú rýchlejšie ako texty, ktoré sa viažu k dobám dávno minulým a ktoré sa nikdy ani len nepokúsili o to, čo nás dnes možno zradilo - o presilu slov. A bolo by - na margo zastarávania Claudelovho textu - čo pridať aj pri rozbore ženských a mužských charakterov Výmeny, pri hlbšej identifikácii ich vzájomných vzťahov - to však už nechajme na kritický typ slovenského čitateľa, ak medzičasom nevyhynul. STANISLAVA CHROBÁKOVÁ

(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)