Trest by si mal odpykať v zariadení pre duševne narušených páchateľov. Podľa Fuchsovho advokáta Geralda Ruhriho sa až v pondelok rozhodnú, či sa Fuchs proti verdiktu odvolá.
Fuchs bude doživotne sedieť v ústave za rasovo motivovanú bombovú vraždu v Oberwarte z februára 1995, keď o život prišli štyria Rómovia. Porota uznala, že bol rovnako páchateľom ďalších bombových útokov a hlavne autorom série 23 listových bômb, ktorá bola dielom takzvanej Bajuvarskej oslobodzovacej armády (BBA). Najprominentnejšou obeťou listových bômb sa stal bývalý viedenský starosta Helmut Zilk, ktorý pri otváraní listu prišiel o dva prsty a odvtedy na poranenej ľavej ruke nosí špeciálnu rukavicu, vždy s rovnakým vzorom ako kravata.
Najspornejším bodom obžaloby sa javil moment, či Fuchs bol jediným členom BBA, alebo či bol súčasťou väčšej organizácie, ako to tvrdil jeho obhajca. Porota sa priklonila k verzii, že "Fuchs je BBA", a teda že údajná teroristická organizácia je len jeho výmyslom. Celý súdny proces bol poznamenaný Fuchsovými výkrikmi a nevôľou podriadiť sa. Od prvého dňa procesu na začiatku februára Fuchs okamžite pri vstupe do súdnej miestnosti vykrikoval heslá typu: "Nech žije Bajuvarská oslobodzovacia armáda! Nech žije nemecká národnostná skupina!" Sudca preto Fuchsa z miestnosti vykázal a ten sa tak nemohol pozerať do tváre svojim obetiam, ktoré postupne svedčili v doteraz najväčšom rakúskom povojnovom kriminálnom procese. Zememeračský technik z mesta Gralla tak nevidel ruku Helmuta Zilka, nevypočul si zraneného zamestnanca smetiska v burgenlandskom Stinatze, kde explodovala bomba zamaskovaná ako nádoba od spreja, nemohol si vypočuť ani výpoveď Lotty Ingrischovej, ktorej bola tiež adresovaná jedna z lisotvých bômb a ktorej nevlastný syn Caspar Einem je v súčasnosti ministrom vnútra a najvyšším šéfom pri vyšetrovaní tejto bombovej kauzy. Podobnému extempore sa nevyhol ani na záver konania, čo znamenalo, že nebol prítomný ani pri vynesení rozsudku a ten sa dozvedel až neskôr vo svojej cele. V posledný deň procesu sa Fuchs, ktorý prišiel pri náhodnej cestnej kontrole v roku 1997 po výbuchu ním vyrobenej bomby o obe predlaktia, zriekol záverečnej reči a naďalej radšej vykrikoval svoje heslá.
