ktorého sa v Kuchyni štyri až šesťkrát ročne uskutoční vojenské cvičenie letcov americkej armády na dvanástich stíhačkách typu F-15 a F—16. Podľa slov veľvyslanca USA na Slovensku Ralpha Johnsona môže mať prítomnosť americkej armády pre región pozitívny ekonomický vplyv a navyše je to dobré aj pre Slovensko ako pre krajinu, ktorá sa podieľa na projekte Partnerstvo pre mier a uchádza sa o vstup do NATO. K nácviku ostrého bombardovania budú Američania používať leteckú strelnicu pri Malackách.

Vojenský výcvikový priestor Kuchyňa slúži ako letecká strelnica už od 2. svetovej vojny, keď ho využívala nemecká Luftwaffe a v roku 1968 krátky čas aj ruská okupačná armáda. Do roku 1992 sa potom Kuchyňa stala miestom výcviku vojsk krajín Varšavskej zmluvy a po rozdelení federácie ju využívala slovenská a príležitostne aj česká armáda. US Air Force bude teda armádnou zložkou ďalšej krajiny, ktorá nad Záhorím bude trénovať svojich pilotov. Podľa slov plukovníka Martina Babiaka, veliteľa leteckej základne v Malackách, ku ktorej Kuchyňa patrí, si Američania tento výcvikový priestor vybrali preto, lebo je v porovnaní s okolitými krajinami jedným z najlepších. Okolité malokarpatské kopce ideálne chránia lietadlá pred bočným vetrom a výhodou je aj povrch cvičiska, ktorý svojou niekoľkometrovou pieskovou vrstvou pripomína púštny podklad, čo pri ostrom bombardovaní znižuje otrasy na minimum. Samotné letisko v Kuchyni dnes pôsobí viac—menej pusto. Pred hangármi sú odstavené vyradené staré stíhačky MIG-21, na letiskovej ploche a v hangároch čakajú na príležitosť vzlietnuť stíhačky SU-22. Jediné, čo sa s nimi v poslednom čase robí, je údržba, do vzduchu sa dostávajú iba zriedka. Nepriaznivá ekonomická situácia sa totiž odráža aj v tomto sektore a tunajší piloti dnes za rok nalietajú toľko hodín, koľko v minulosti nalietali za mesiac. Príchod Američanov na základňu je tu preto veľmi očakávaný, pretože by s nimi mali prísť aj rozsiahle investície, ktoré budú použité na modernizáciu vybavenia letiska a strelnice. Zložitá rozpočtová situácia núti rezort obrany hľadať iné zdroje financovania výcviku, budovania a údržby výcvikových zariadení a priestorov, a preto chce ministerstvo obrany aj v budúcnosti využívať takéto možnosti a poskytnúť vojenské výcvikové zariadenia štátom NATO. US Air Force investuje finančné prostriedky do objektov a zariadení a v prípade záujmu obcí a súkromných spoločností americká strana posúdi možnosť spolupráce. Ministerstvo obrany už dostalo ponuku od jednej z priľahlých obcí, ktorá chce vybudovať v blízkosti výcvikového priestoru čističku odpadových vôd a napríklad obec Jablonové uvažuje o ponuke stavebného pozemku s rozlohou 13 000 metrov štvorcových Armáde SR v lukratívnom prostredí v podhorskej oblasti smerom na Turecký Vrch, na hranici obce a vojenského obvodu Záhorie. Obec chce predať Armáde SR pozemok, na ktorom by americká strana postavila ubytovacie zariadenia pre potreby letiska a po ukončení platnosti zmluvného vzťahu s USA by boli nehnuteľnosti vlastníctvom Armády SR. Obec Jablonové chce takýmto spôsobom získať finančné prostriedky na stavbu vodovodu, ktorý bude postavený z prostriedkov Phare v cene 500-tisíc ECU, ale obec musí vložiť vstupný kapitál 25 % z predpokladaných nákladov. Na druhej strane však panujú u miestnych obyvateľov obavy z možných katastrof a nepríjemností, ktoré by mohli postihnúť túto oblasť. Napríklad prvé domy obce Kuchyňa stoja asi 150 metrov od štartovacej dráhy bombardérov a štartujúce lietadlá spôsobujú okrem hluku a otrasov aj rušenie televízneho signálu v okolí.

Ďalšou z obcí, ktoré sú leteckými cvičeniami hádam najviac postihnuté, je Studienka. Práve nad ňou totiž stíhačky nalietavajú na pristátie. "Hranica, kde sa lietadlá otáčajú, je približne nad kostolom a keď tadiaľto prelietava stíhačka, je to veru poriadny hukot," vraví jeden z miestnych obyvateľov. V minulosti bol vraj dokonca vypracovaný plán, aby tá časť dediny, nad ktorou sa lietalo, bola vysťahovaná. Napokon však k tomu nedošlo a Studienčania sa naučili žiť aj so stíhačkami nad hlavami, i keď treba povedať, že v poslednom období to vzhľadom na minimálne množstvo letov nebolo až také zlé. Memorandum, na základe ktorého začnú v lete v Kuchyni trénovať na svojich stíhačkách Američania, preto Studienčania prijali s rozpakmi. Dokonca nechýbalo veľa a obcou by kolovala aj petícia proti realizácii memoranda. "Chceli sme ju pôvodne spísať, ale potom sme si uvedomili, že by to bola vlastne zbytočná námaha. Aj tak je už o všetkom rozhodnuté a nepomohli by sme si," uviedol jeden miestny podnikateľ. Zo Studienky smerovala navyše aj požiadavka, aby boli aspoň upravené letové koridory. Podľa veliteľa základne plk. Babiaka to však nie je možné, pretože koridory sú stanovené leteckými normami a nemožno ich v žiadnom prípade meniť. "Sú však upravené tak, aby stíhačky čo najmenej prelietavali nad obývanými územiami," dodal. Útechou pre Studienčanov tak v tejto situácii snáď môže byť len to, že podľa názoru niektorých vojenských odborníkov sú americké stíhačky možno o niečo menej hlučné ako ruské.

"Keďže ide o nadrezortný problém, je potrebné, aby štát kompenzoval škody, ktoré v tomto regióne vzniknú na životnom prostredí," povedal po minulotýždňovom stretnutí so starostami obcí susediacimi s Vojenským výcvikovým priestorom Kuchyňa minister obrany Pavol Kanis. Starostovia, ktorí očakávajú od realizácie memoranda aj prínos pre región, Kanisovi na stretnutí tlmočili požiadavku, aby sa postihnutým obciam napríklad znížilo daňové zaťaženie a zvýšili odvody do ich rozpočtov. Minister obrany uviedol, že tento problém predloží na rokovanie vlády a dodal, že jeho rezort je pripravený v niektorých požiadavkách vyjsť občanom tohto regiónu v ústrety. Týkalo by sa to úpravy hraníc vojenských objektov a nárokov na pôdu, ktorá by mohla slúžiť na výstavbu obydlí a priemyselných zón.

ANDREJ ŠIMONČIČ