osti očakávalo. Aj napriek tomu však inflačný vývoj zostáva na veľmi nízkej úrovni, čo okamžite vyvolalo špekulácie o tom, že súčasná výška úrokových sadzieb zostane nezmenená. Počas predchádzajúcich dní sa prezident nemeckej Bundesbanky Hans Tietmeyer vyjadril v tom zmysle, že euro oslabilo na podstatne nižšiu hranicu, ako sa očakávalo. Bol to druhý faktor, ktorý zapríčinil nárast výmenného kurzu eura voči doláru, a to až k úrovni 1,098 USD/1 EUR, ktorú však neprekonal. V uplynulých týždňoch v očakávaní zníženia úrokových sadzieb na eure poklesol výmenný kurz tejto meny až k úrovni 1,080 USD/1 EUR. Voči japonskému jenu poklesol dolár až k úrovni 120,00 JPY/1 USD, ale neprekonal ju. Pod touto úrovňou však podľa názorov dílerov bolo možné vidieť komerčné nákupy zo strany Bank of Japan, čo oficiálne miesta nepotvrdili. Uvedená správa však stačila na to, aby sa obchodovanie na chvíľu vrátilo nad úroveň 120,10 JPY/1 USD. Za nákupmi jenov bolo možné vidieť aj pozitívny vývoj na akciovom trhu, kde tokijský index Nikkei 225 posilnil v porovnaní s predchádzajúcim dňom o 383,30 na 15 480 bodov. V posledných dňoch sa postupne presúva pozornosť investorov na ázijský kontinent, čo je citeľné na tamojších akciových trhoch a aj na výmenných kurzoch mien krajín regiónu. Mierne oslabenie zaznamenali aj meny okolitých krajín, keď poľský zlotý oslabil až nad úroveň parity - k 0,1 % od parity v depreciačnej časti fluktuačného pásma. Za oslabením zlotého je možné vidieť technické faktory. V oslabovaní pokračovala aj česká koruna, ktorá atakovala hranicu 38,000 CZK/1 EUR, ktorú však neprekonala a v závere dňa sa stabilizovala na úrovni 37,850 CZK/1EUR. Národná banka Slovenska sa opätovne vyjadrila k vývoju na medzibankovom trhu. Podľa slov jedného z predstaviteľov vzhľadom na doterajší vývoj na trhu nebol dôvod na ďalšiu intervenciu. Včera ráno sa síce koruna vrátila k hodnote 44,750 SKK/1 EUR, avšak nezáujem o ďalšie predaje zo strany bánk znamenal obrat vo vývoji a slovenská mena počas dňa dosiahla až na úroveň 44,250 SKK/1 EUR, ktorú však neprekonala. Ako pozitívny fakt je možné hodnotiť skutočnosť, že sa podarilo po niekoľkých dňoch trápenia stabilizovať peňažný trh. Vývoj na devízovom trhu je možné označiť za následok prudkého poklesu úrokových sadzieb v uplynulých dňoch. Intervencia na devízovom trhu bola podľa všetkého zameraná na potlačenie prudkej fluktuácie a jej zámerom s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo meniť trend vývoja, o čom svedčí aj objem zrealizovaný na trhu. Vo všeobecnosti centrálne banky dosahujú pri svojich pokusoch o zmenu vývoja na trhu pomerne nízku úspešnosť, avšak postupné dopĺňanie trhu môže z pohľadu ďalšieho budúceho vývoja dosiahnuť v konečnom dôsledku rovnaký efekt ako intervencia. BRANISLAV MATUŠEK
(Autor je dílerom ING Barings)
