imidžového poradcu na Chiquita Brands International) neskôr výrazne prosperovali, a Guatemala sa už zotavuje zo 40-ročného krviprelievania, ktoré nasledovalo po prevrate.
V marci 1999, keď svetová ekonomika ešte vždy balansuje na pokraji recesie a obchodnej vojny, vláda Spojených štátov jednostranne uvalila obchodné sankcie v hodnote pol miliardy dolárov na Európsku úniu. Urobila tak na príkaz Chiquita Brands, ktorá chce predávať v Európe viac banánov. V dôsledku tohto čerstvého ťahu USA v Európe nevypuknú prevraty ani občianske vojny. Zrejme nedôjde ani k transatlantickej obchodnej vojne (hoci to už nie je také isté). CIA sa tentoraz nezapojila (pokiaľ je nám známe). Ozveny roku 1954 sú však badateľné v tom, ako vo formulácii americkej politiky "chvost kýve psom", namiesto aby "pes kýval chvostom". "V USA celú politiku riadia politické záujmy," tvrdí obchodný komisár Európskej únie Sir Leon Brittan. "Riadi sa faktom, že Chiquita je spoločnosť, ktorá platí politickým stranám." Vrátane vyše milióna dolárov Demokratickej strane, z ktorých 500 000 odovzdala iba deň pred tým, ako prezident Bill Clinton protestoval v Svetovej obchodnej organizácii (WTO) proti európskemu prístupu k "americkým" banánom. Európa už aj tak kupuje veľa "dolárových" banánov. Chiquita a jej veľkí rivali so základňami v USA - Del Monte a Dole - predstavujú v tejto chvíli dve tretiny svetových tržieb z predaja banánov vrátane 40 percent celkovej európskej spotreby. Chiquita chce ovládnuť aj zvyšok európskeho trhu.
USA uvalili na Európu trest v podobe stopercentného dovozného cla na všetko od britských kašmírových svetrov po taliansky syr pecorino, čo ohrozí istý počet európskych pracovných miest. V Karibiku sú však ohrozené celé štáty - Európa totiž dáva bezcolné kvóty na banány pochádzajúce z jej bývalých kolónií v Karibiku a Afrike. Iba 9 percent banánov, ktoré sa zjedia v Európe, pochádza z Karibiku, no predstavujú viac než polovicu celkových exportných výnosov malých ostrovných štátov ako St. Lucia, St. Vincent a Dominikánska republika. Ak stratia európske kvóty, vytlačia ich z hlavného trhu.
Za šesť rokov WTO a jej predchodca, Všeobecná dohoda o obchode a tarifách (GATT), šesťkrát podporili americké sťažnosti ohľadom európskej banánovej politiky. Teraz však Európania prispôsobili svoje pravidlá ohľadom banánov a vrátili sa k WTO po ďalší predpis. Vstúpi do platnosti čoskoro po 15. marci, ale Clinton už nemohol vyčkať a 4. marca uvalil obchodné sankcie na Európsku úniu.
Hovoria nám, že veľké národy nemajú priateľov, iba záujmy. Povedzme, že je to tak, ale dá námahu pochopiť, prečo je tento krok v globálnom záujme USA (je ľahké pochopiť, prečo je v záujme Chiquity). Podobne ako vyslanie riadených striel s plochou dráhou letu na aspirínové továrne v Chartúme, aj táto politika sa skladá z rovnakých dielov cynizmu a hlúposti.
GWYNNE DYER, Londýn
(Autor je historik a publicista)
